«Budavała karjeru, kab ciapier sarvacca ŭ ahrarny? Adnaznačna tak!» Dekany Horackaj akademii zakachali ŭ siabie sacsietki
Naturalny vobraz upeŭnienych u sabie mužčyn z vyraznym biełaruskim akcentam padkupiŭ stomlenych ofisnych rabotnikaŭ i vyklikaŭ sapraŭdnuju chvalu žanočych simpatyj.
Dekany Biełaruskaj dziaržaŭnaj sielskahaspadarčaj akademii Mikałaj Kudraviec i Andrej Harnoŭski. Fota: skrynšot ź videa ŭ Instagram / atf_bgsha
Aficyjnyja instahram-akaŭnty Biełaruskaj dziaržaŭnaj sielskahaspadarčaj akademii apublikavali rolik, u jakim zaprašajuć pastupać da ich. Dekan fakulteta bijatechnałohii i akvakultury Mikałaj Kudraviec trymaje ŭ rukach vializnuju płastykavuju butlu sa smočkaj i hładzić štučnaje ciala, prapanujučy navučyć, jak pravilna hadavać karovaŭ. Jaho kaleha, dekan ahratechnałahičnaha fakulteta Andrej Harnoŭski, prapanuje vyvučać ličbavyja technałohii i stvarać novyja sarty raślin.
Kab paźbiehnuć lišniaha stresu, jany prapanujuć zaklučać metavy dahavor i pastupać biez ekzamienaŭ. Rolik, vidavočna, byŭ aryjentavany na ŭčorašnich školnikaŭ, ale pryciahnuŭ zusim inšuju aŭdytoryju — ludziej, jakija pieražyvajuć kryzis siaredniaha ŭzrostu. Ich padkupiła ščyraść i prostaść ahraryjaŭ, jakija lubiać i nie saromiejucca svajoj spravy.
Kamientatary — ajcišniki, jakija stamilisia ad pisańnia koda, markietołahi i finansavyja dyrektary, — pryznajucca, što paśla rolika im raptam zachaciełasia kinuć svaje ofisy ŭ Minsku, Sankt-Pieciarburhu, Maskvie ci navat Łondanie i pajechać u Horki vučycca ahrarnym navukam.
«Ja ŭ kryzisie siaredniaha ŭzrostu: ahratechnałahičny fakultet».
«Mnie 47, ja zakančvaŭ BDEU, a potym jašče i vykładaŭ. Ale čamu mnie raptam zachaciełasia pastupić na fakultet, dzie mianie navučać na traktary jeździć?»
«Ja budavała karjeru ŭ markietynhu i kamunikacyjach 10 hadoŭ, kab ciapier sarvacca i źjechać u Biełaruski ahrarny? Adnaznačna tak».
«Synu pakul i troch hadoŭ niama, pačakajecie? Jon na 1/8 biełarus, projdzie pa metavym?»
U kamientarach adznačyŭsia navat rasijski błohier i ŭrbanist Illa Varłamaŭ: «Hučyć niakiepska, treba iści!». Błohieru nahadali, što ŭ jaho jašče jość čas — da 29 lipienia možna pastupić pa metavym dahavory biez ekzamienaŭ. Praŭda, adrazu papiaredzili, što adpracoŭvać daviadziecca piać hadoŭ zamiest dvuch.
Biełaruskija mužčyny kaho chočaš da siabie zamaniać
Mikałaj Kudraviec sa štučnym cialom. Fota: skrynšot ź videa ŭ Instagram / atf_bgsha
Na fonie maładych błohieraŭ-influensieraŭ, jakija pradajuć pryhožaje žyćcio, paśpiachovy pośpiech i kursy pa psieŭdanavukovych praktykach, vobraz śpiełych, salidnych mužčyn, jakija zajmajucca spravaj, maksimalna nabližanaj da ziamli, dla mnohich akazaŭsia hłytkom śviežaha pavietra. Upeŭnienyja i ščyryja, apranutyja ŭ prostyja letnija kaściumy sa śvietłymi štanami i sinimi kašulami z karotkim rukavom — jany skaryli mnohich žančyn. Hledačy adčuli ŭ hierojach videa nadziejnaść i spakoj — deficytnyja jakaści ŭ ličbavuju epochu.
«Och užo hetyja biełaruskija mužčyny. Kaho chočaš da siabie zamaniać».
«Ja adna pierahladała, kab razhledzieć, ci jość piarścionki ŭ tavaryšaŭ?».
«Zdajecca, ja chaču zamuž za biełarusa».
«Adrazu vidać — narmalnyja mužyki!»
«Tak pa-dobramu źniata… Dobraja, pazityŭnaja i karysnaja prafiesija, i takija dekany!»
Niekatoryja kamientatary, zaŭvažyŭšy vyraznaje biełaruskaje vymaŭleńnie, jakoje z pravincyi nie zdoleli vykaranić navat dva stahodździ rusifikacyi, adznačyli patencyjał, jaki pakul zastajecca nieraskrytym: «Nu čamu, čamu z takim vymaŭleńniem hetyja mužčyny nie razmaŭlajuć na movie, jakaja naturalna hučała b ź ich vusnaŭ».
Adnak biełaruskaje vymaŭleńnie nie pryjšłosia daspadoby niekatorym rasijskim purystam. Jak i toje, što miascovyja žychary pryncypova pišuć pa-rusku «biełArusy».
«I havorka takaja ž: isčo… tibia… naučym…» — pačali aburacca ŭ kamientarach.
«Havoryš na ruskaj, havary pravilna», — kateharyčna zajaviŭ chłopiec z Vałhahrada.
Biełarusy ŭ adkaz adrazu stali ŭ abaronu svajho prava na ŭłasny akcent:
«Tak my ŭ Biełarusi, a nie ŭ Rasii, u čym prykoł dačeplivacca da havorki ludziej?»
Na iraničnaje pytańnie, ci navučać u Horackaj akademii vymaŭlać litaru «he» i ci ŭvachodzić heta ŭ prahramu, pradstaŭniki ŭstanovy z žalem adkazali: «U prahramu navučańnia nie ŭvachodzić».