«Ludzi damovilisia ŭ adzin čas vyjści ŭ łakalnyja ŭčastki i bić usich aktyvistaŭ». Ihar Łosik raskazaŭ pra bunt u Navapołackaj kałonii
Były palitviazień i błohier Ihar Łosik, jaki adbyvaŭ termin u Navapołackaj kałonii i vyjšaŭ na volu 11 vieraśnia 2025 hoda, raskazaŭ u svaich sacsietkach pra bunt, što adbyŭsia ŭ vieraśni 2025 hoda ŭ kałonii.
Kałonija ŭ Navapołacku, fota: supołka «Biełaruskaja turma» ŭ vk.com
«Pačnu ź pieradhistoryi. U łahierach jość niekalki typaŭ źniavolenych. Heta błatnyja, aktyvisty, mužyki i nizki status. Błatnych dahetul amal nidzie nie zastałosia, tym bolš na łahierach dla pieršachodaŭ. «Aktyvisty» — heta źniavolenyja, jakija supracoŭničajuć z administracyjaj kałonii za roznyja pluški. Pra aktyvistaŭ jakraz u temu vyjšaŭ artykuł na «Lusterku».
Dyk voś, łahier u Navapołacku vielmi śpiecyfičny i žorstki asabliva pry byłym načalniku Palčyku (akazvajecca jon z Baranavičaŭ z susiedniaha sa mnoj padjezda, voś takaja ironija).
Kožnuju ranicu ŭ štabie tam stajała čarha z danosčykaŭ, jakija dzialilisia z opierami čutkami i skarhami ŭ asnoŭnym na palityčnych, ale i nie tolki.
Palčyk vybudavaŭ svaju sistemu z aktyvistaŭ, usio pracavała jak hadzińnik. Ale paśla taho jak Palčyk nastolki zahulaŭsia ŭ sadyzm, što pra jaho navat napisali ŭ «SB» i sasłali kiravać aryštnym domam na 5 kamier u Viciebskim SIZA, pamianiaŭsia načalnik. Pryjšoŭ Mašadzijeŭ i pačaŭ łamać hetuju sistemu sa stukačoŭ, zaŭhasaŭ i ŭsich «kazłoŭ» pad siabie.
Napružańnie pamiž ŭsiodazvolenaściu aktyvistaŭ i takoj atmaśfieraj pry stałym zaciskańni hajek rasło i ŭ vyniku jak heta zaŭsiody byvaje, kali spružynu vielmi mocna ściskać, to adnojčy jana vyprastajecca. Heta i adbyłosia vosieńniu 2025 hoda.
Adzin z samych nienavisnych aktyvistaŭ u Navapołacku byŭ źniavoleny pa proźviščy Ivanoŭ. I voś u dzień iks jaho ablili mačoj. Adpaviedna, heta aŭtamatyčna daŭno składzienaja sistema pieravodu ŭ «nizki status», jak kažuć na zonie «ŭ pieŭni». Adpaviedna, ź im nielha mieć nijakich spraŭ, nielha dakranacca, ničoha z ruk u jaho brać taksama nielha. Nu i viadoma siadzieć za adnym stałom.
Administracyja kałonii ničoha nie zrabiła, u nizki status jaho nie vyznačyli, bo heta byŭ svoj aktyvist i na jaho byli inšyja płany. Ale heta pasłužyła tryhieram. U stałovaj pačałasia buča, źniavolenyja pačali kryčać, što nie buduć siadzieć ź im za adnym stałom, admaŭlalisia ad ježy. Z hetaha ŭsio i pačałosia.
Što zrabiła administracyja? Jany Ivanova prosta pakłali ŭ sančastku. Izalavali ad hrachu dalej, na Navapołacku heta ŭžo ŭvajšło ŭ tradycyju. Nu hetym razam źniavolenyja skazali: «Nifiha. Jon pavinien być u nizkim statusie». A Ivanova cicha vyvieźli ŭ špital na «trojku» ŭ Viciebsk.
I tut pacany pačali vystaŭlać patrabavańni datyčna ŭsich astatnich aktyvistaŭ. Bo ŭsich dastali.
Naprykład, byŭ tam taki Karłaŭ, unuk byłoha rektara Viciebskaha kaledža, ja ź im siadzieŭ 4 miesiacy ŭ PKT. Jaho bajalisia navat svaje ž «kazły» i na niekatorych atradach na jaho stavili pikiety jak i na miantoŭ, kali jon źjaŭlaŭsia na łakalnaj zonie.
I tut pačałasia dźvižucha. Ludzi damovilisia ŭ adzin čas vyjści ŭ łakalnyja ŭčastki i bić usich aktyvistaŭ. Karłaŭ, Kałamin, Asipienka, zahadčyk haspadarki niekatorych atradaŭ (dakładna siomaha i vośmaha). Pabili zahadčykaŭ haspadarki.
Častka ludziej pabiehła ŭ atrady i paraźbivali televizary. Jość infarmacyja, što navat raźbili niekalki videakamier.
Paśla hetaj hojdy pryjechała vialikaja kamisija z Departmienta vykanańnia pakarańniaŭ nibyta navat z samim načalnikam, daviedvalisia jakija patrabavańni i čamu tak zdaryłasia. Zachodzili ŭ kožnuju kamieru ŠIZA (čaho nikoli nie było), ź niekatorymi ŭdzielnikami havaryli da šaści hadzin, čym łahier žyvie i što za bzdura tam adbyvajecca. A jašče. Pad dacham (u ŠIZA) taksama byŭ bunt, tam kožnuju ranicu tabie pad nohi vylivajuć niekalki litraŭ chlorki, tak hetuju chlorku źbirali i vylivali na radyjokropki ź jakich pa 16 hadzin napralot hučali pa kole niekalki lekcyj (ja pra hety mietad katavańniaŭ taksama pisaŭ).
Paśla kamisii ŭ ŠIZA ŭpieršyniu začynili vokny, jakija byli adkryty i zimoj i letam zaŭsiody, kab u kamiery było pastajanna choładna i ludzi źjazdžali z hłuzdu ad choładu.
Ale ŭ łahier jašče i pryjazdžali «kasmanaŭty», zasłali ŭsich samych aktyŭnych, pahruzili ŭ mikraaŭtobusy i raźvieźli pa inšych zonach. Dali ŭ vyniku pa try hady turemnaha režymu, a tamu kaho pryznali važakom, nakštałt jak raskrucili pa 411‑m artykule i dadali termin. I paśla hetaha jak minimum namieśnik RAR Žurko byŭ pieraviedzieny ŭ SIZA Kaladzičaŭ».