Palitviazień Kim Samusienka paraŭnaŭ śviet na momanty jaho pasadki i vyzvaleńnia: Usio niadrenna dla jeŭrapiejskaj cyvilizacyi, a značyć, i dla biełarusaŭ
Voś čatyrnaccać punktaŭ, jakija vyłučaje hieroj 2020 hoda.
Vyjava z fejsbuka Kima Samusienki
«Piać z pałovaj hadoŭ mianie nie było i infarmacyju ja atrymlivaŭ praź cikavyja krynicy — «Saŭbiełku» tam dy inšyja pačvary, — to infu pra toje, što adbyvajecca ŭ śviecie, ja šukaŭ pamiž radkoŭ. Tamu, kali ja pryjechaŭ, mianie ździviła, što šmat chto ŭ takim niehatyvie — typu ŭsio drenna, usio stračana. Davajcie tak: samaje hałoŭnaje pytańnie — ź jakoha punktu hledžańnia razhladać», — napisaŭ Kim Samusienka ŭ siabie ŭ fejsbuku.
Pierakazvajem jaho dopis sa skarotami.
Nahadajem, što siamja Samusienkaŭ była z tych, jakija najbolš paciarpieli ad palityčnych represij paśla 2020 hoda. Kim Samusienka byŭ asudžany na 6,5 hoda kałonii pa artykułach 293, 342, 350 i 352 KK, jahony brat Alaksiej — da čatyroch hadoŭ pa artykułach 293, 341, 342, 350, 352, 354.
«Takija ludzi, jak ja — jakija znachodziacca ŭ vymušanaj mihracyi, u kaho zabrali majomaść — majuć poŭnaje prava kazać, što ŭsio drenna. Ale kali my ŭsio ž trochi zabudziemsia na voś hetyja piersanalnyja momanty i pahladzim z punktu hledžańnia našych supolnych intaresaŭ — ahulnajeŭrapiejskich, intaresaŭ jeŭrapiejskaj cyvilizacyi i, adpaviedna, intaresaŭ biełarusaŭ (bo, jak ja liču, nie mohuć razychodzicca intaresy cyvilizacyi i nacyi z hetaj cyvilizacyi), — to ŭsio daloka nie tak drenna.
A zaraz pa punktach projdziemsia, što mnie padajecca dobrym, a što — nie vielmi.
Havaryć budu pra hieapalityku, pra Biełaruś ja skažu tolki koratka. Kali ścisła, to z histaryčnaj pierśpiektyvy ja mahu skazać, što ŭsio dobra i toje, što adbyłosia, — heta kłasna. Tak, na žal, nie atrymałasia adrazu. Šmat chto ŭ 2020‑m kazaŭ, što heta budzie marafon, a nie sprynt. Ja nie viedaju, što dumali ludzi, jakija ciapier niezadavolenyja. Moža, jany dumali, što marafon — heta dva miesiacy, a nie adzin? Nie, prabačcie, heta hady i, na žal, chutčej za ŭsio, jašče j kroŭ, šmat kryvi. Jość u nas mahčymaść, ščyra kažučy, praskočyć «miž kropielek» dy prajści hety šlach miram, ale heta davoli iluzornaja mahčymaść. A što rabić, heta šlach, my idziom. Nu, okiej, pra Biełaruś potym, kali kamuści budzie cikava.
A zaraz — da takich karotkich, davoli tezisnych asnoŭnych punktaŭ: što ž adbyłosia za hetyja piać hadoŭ? Čamu mnie padajecca, što ŭsio kłasna?
1. Jeŭropa za apošnija hady, paśla 2022-ha, pačała adčuvać svaju subjektnaść, bo jana da hetaha spała. A tut daviałosia zrazumieć, što jość pahroza hetaj voś chimiery, jakaja znachodzicca na sutyku Jeŭropy dy Azii, i što hetaja chimiera choča raskidać mietastazy pa ŭsim śviecie. I Jeŭropa pračnułasia i pačała viartać sabie subjektnaść, pravy, hodnaść, svaju identyčnaść viartać. Usio ruchajecca da taho, kab Jeŭropa ŭžo adčuvała siabie darosłaj cyvilizacyjaj, jakaja sama vyrašaje svoj los, a nie čakaje dapamohi ad kahości jašče.
2. Druhi važny momant — heta ZŠA. Histaryčnaja padzieja — sieparacyja i ŭźniknieńnie subjektnaści ŭ (nu, nazaviom jaje tak) paŭnočnaamierykanskaj cyvilizacyi.
Bolš za 100 hadoŭ było zrazumieła, što ŭ Amieryki inšy nabor kaštoŭnaściaŭ, inšyja pohlady na žyćcio, na biźnies, na farmavańnie palityki. Niahledziačy na toje, što pachodžańnie było ź Jeŭropy, ź jeŭrapiejskaj cyvilizacyi, jany adhalinavalisia i stali asobnaj cyvilizacyjaj. I na našych vačach jany asensoŭvajuć siabie jak niezaležnaja metanakiravanaja cyvilizacyja. I kažuć Jeŭropie: «Jeŭropa, my nie zaŭsiody z taboj zhodnyja», a Jeŭropa kaža: «I my z taboj nie zhodnyja».
U čym samy vialiki plus takoj situacyi? Zaraz, kali hety praces praciahniecca, usio budzie prazrysta: heta dźvie roznyja cyvilizacyi z roznymi metami, jakija mohuć supracoŭničać. Dahetul była takaja situacyja, što ŭsie adčuvali, što jość razychodžańnie ŭ kaštoŭnaściach i metach, i ad hetaha ŭźnikała napružańnie, a ciapier heta prarvałasia i ŭžo farmalizavałasia —asobnaja cyvilizacyja. Heta značna lepš, čym toje, što było da hetaha.
3. Treci punkt — heta Ukraina. Bolš nikoli Ukraina nie stanie častkaj Rasiei ci «ruskaha śvietu». Bolš nikoli Ukraina nie stanie płacdarmam dla taho, kab Rasija dziejničała jaje rukami ci ź jaje terytoryi. Ukraincy kančatkova parvali sa svaim saŭkovym minułym.
Cana, jakuju jany płaciać, — heta strašna. Ale toje, što hetaja kraina kančatkova sfarmavała svaju subjektnaść jak sučasnaja jeŭrapiejskaja kraina, a narod, jaki nasialaje hetuju krainu, razumieje, chto jon jość, — heta doraha kaštuje.
Kim Samusienka z žonkaj i dačkoj paśla vyzvaleńnia. Fota ź jahonaha fejsbuka
4. Małdova. Kali mianie pasadzili, tam byŭ Dadon. Ale ŭ Małdovie zrabili vybar, vyrašyli, što jany — častka Jeŭropy. Tak, moža, ciažka, tam šmat svaich momantaŭ, ale ŭsio — Małdova na našym baku historyi, i heta kłasna.
5. Taksama i Armienija zrabiła svoj vybar. Nu ok, jany sprabujuć i tam, i tam, ale jany vielmi čotka dekłaravali, što jany nie častka saŭka. U ich svaje prablemy, chiby, svaja składanaja historyja, ale jany — niezaležnaja kraina. Kłasna.
6. Azierbajdžan realna parvaŭ z Rasijaj, i heta kłasna.
7. Kazachstan. Tam usio daloka ad ideału, ale Nazarbajeva adahnali ad karyta. Praviali davoli adekvatnuju źmienu Kanstytucyi, pacichu prybrali rasijskuju movu, — vielmi aściarožna, ale znoŭ-taki: Kazachstan pierastaŭ być krainaj, jakoj Rasija moža dyktavać.
Kitaj taksama razhladaje Kazachstan jak zonu svaich intaresaŭ. Ale ŭ lubym vypadku dla nas heta kłasna, bo heta pasłablaje voraha.
8. Vuhorščyna. Voś-voś ja vyjšaŭ, i jakraz była pastaŭlena kropka ŭ 16‑hadovym kiravańni krainaj psieŭdapravym bałabołam, jaki šantažavaŭ usiu Jeŭropu.
9. Šviecyja dy Finlandyja ŭ NATA — i heta palepšyła biaśpieku hetaha fłanha Jeŭropy.
10. Što jašče? Iran. Škada, što ZŠA pakul nie daviali pracu da kanca i ŭ Iranie nie źmianiŭsia režym. Ale Iran pierastaŭ być vialikim hulcom: amal usie proksi Irana prosta vyžyvajuć i nie mohuć aktyŭna dziejničać, rehijanalnaha ŭpłyvu niama, ekanomika ŭ dupie (miakka kažučy).
11. Siryja. Bašar Asad — da pabačeńnia, i Siryja, zdajecca, stała jak minimum niejtralnaj dziaržavaj. Što kłasna, bo raniej jana była iranskim proksi ź vialikim upłyvam Rasiei. Da taho ž, siryjskija biežancy, jakija daloka nie ŭsie sacyjalizavalisia ŭ Jeŭropie, pačnuć (daloka nie ŭsie dobraachvotna) viartacca na radzimu i źnimuć cisk na biudžety jeŭrapiejskich krain. I heta taksama plus.
12. Vieniesueła. Tak, tam daloka nie ŭsio tak kłasna, i ŭsio jašče čavisty va ŭładzie, ale ich prystrunili, žorstka prystrunili, i tam buduć źmieny. Vieniesueła, znoŭ-taki, bolš nie jość ni rasiejskim, ni kitajskim satelitam.
13. Chutčej za ŭsio, chutka Kuba. Situacyja na Kubie dajšła da taho, što jany vymušany buduć pajści na niejkija damovy.
14. Asobnaje pytańnie — Afryka i Łacinskaja Amieryka. I tam upłyvy Rasii nie rastuć.
Kali voś tak padsumoŭvać, to za toj čas, pakul mianie «nie było», ahulnyja źmieny, hłabalnyja źmieny, jany dla nas — dla jeŭrapiejcaŭ, dla biełarusaŭ — maksimalna pazityŭnyja.
Tak, kolki ludziej zahinuła i kolki ciažkaściej heta ŭsio vyklikaje. Ale jość pazityŭ, i jaho bolš, kali stratehična na heta hladzieć».