Tramp dazvolić Pucinu praciahvać handlavać naftaj biez abmiežavańniaŭ praz adsutnaść miru ź Iranam
ZŠA najbližejšym časam abvieściać pra praciahnieńnie dazvołu na prodaž padsankcyjnaj rasijskaj nafty, paviedamlaje Semafor sa spasyłkaj na blizkija da amierykanskaha Minfina i Dziarždepa krynicy.
Fota: Hristo Rusev/Getty Images
Pavodle ich słoŭ, toje ž samaje budzie zroblena i ŭ adnosinach da paliva ź Irana. Pry hetym surazmoŭcy vydańnia nie ŭdakładnili, na jaki termin ułady ZŠA praciahnuć dazvoły dla Maskvy i Tehierana.
Amierykanski Minfin u sakaviku na adzin miesiac — da 11 krasavika — vyvieŭ z-pad sankcyj ekspart rasijskaj nafty i naftavych praduktaŭ, jakija ŭžo byli zahružany na karabli. Takoje ž pasłableńnie było zroblena i dla nafty Irana, jakaja znachodziłasia ŭ mory.
Ministr finansaŭ ZŠA Skot Biesent adznačaŭ, što meta hetych mier — umacavać stabilnaść na suśvietnych enierhietyčnych rynkach, ceny na jakich vyraśli z-za vajny ŭ Iranie. Jon taksama padkreśliŭ, što časovaje źniaćcie sankcyj «nie pryniasie istotnaj finansavaj vyhady rasijskamu ŭradu, jaki atrymlivaje bolšuju častku svaich enierhietyčnych dachodaŭ ad padatkaŭ, uziatych na miescy zdabyčy».
Pry hetym, pa danych Minekanamraźvićcia RF, siaredniaja cana rasijskaj nafty Urals paśla časovaha źniaćcia sankcyj u sakaviku vyrasła da maksimalnaha ŭzroŭniu z kastryčnika 2023 hoda — $77 za baral. Heta na 73% bolš, čym u lutym ($44,59 za barel), a taksama vyšej za zakładzieny ŭ biudžet siaredniehadavy ŭzrovień u $59 za baral, piša Moscow Times.