U Połacku źnieśli darevalucyjny dom śviatara, jaki byŭ pad achovaj na papiery
U Połacku razburyli admietny draŭlany dom pačatku XX stahodździa na adnoj z najstarejšych vulic horada. Mienš jak try hady tamu dziaržava jurydyčna zabaraniła jaho rujnavać śpiecyjalnym dakumientam, jaki prosta praihnaravali.
Ruiny cokalnaha paviercha, jakija zastalisia ad doma. Fota: fejsbuk-supołka «Połack: minułaje i sučasnaść»
Nižnie-Pakroŭskaja vulica — adna ź niešmatlikich u Połacku, dzie jašče zachoŭvajecca histaryčny maštab i atmaśfiera darevalucyjnaha horada. Dom pad numaram čatyrnaccać byŭ jaje nieadjemnaj častkaj. Pavodle źviestak Nacyjanalnaha Połackaha histaryčna-kulturnaha muzieja-zapaviednika, jon byŭ pabudavany ŭ pačatku XX stahodździa śviatarom Śviata-Mikałajeŭskaha sabora Famoj Antanievičam.
Dom śviatara pa Nižnie-Pakroŭskaj vulicy, 14 da znosu zachoŭvaŭ svajo tradycyjnaje abličča. 2024 h. Fota: partizan-ch
Śviata-Mikałajeŭskim saboram nazyvaŭsia paśla pieradačy pravasłaŭnym kaścioł Śviatoha Stefana, uźviedzieny ŭ pačatku XVIII stahodździa ŭ styli baroka. Hałoŭnaja daminanta Połacka była ŭzarvanaja balšavikami ŭ 1964 hodzie na chvali chruščoŭskaj «baraćby z relihijaj».
Kaścioł Śviatoha Stefana, pierarobleny ŭ pravasłaŭnuju carkvu, na fota 1910 hoda. Fota: Wikimedia Commons
Dom śviatara byŭ pabudavany na schile pojmy Dźviny, tak što na ŭzrovień vulicy vychodziŭ draŭlany abjom, a cahlany cokalny pavierch byŭ urezany ŭ schił.
Da apošnich dzion dom zachoŭvaŭ tradycyjnaje abličča, uklučajučy aryhinalnyja akanicy, lištvy, raźbianyja padzory i ŭpryhožanyja filonhami vuhłavyja nakładki. Paśla vajny jaho padzialili na kvatery, a paźniej jon pierajšoŭ u pryvatnyja ruki.
Dniami ŭ krajaznaŭčaj supołcy «Połack: minułaje i sučasnaść» źjavilisia fatahrafii: ad doma zastalisia tolki ruiny cahlanaha cokala. Uvieś draŭlany histaryčny abjom źniščany padčystuju.
Ruiny cokalnaha paviercha, jakija zastalisia ad doma. Fota: fejsbuk-supołka «Połack: minułaje i sučasnaść»
Zakon, jaki nie pracuje na praktycy
Zvyčajna ŭ takich vypadkach miascovyja ŭłady apraŭdvajuć znos tym, što budynak nie ŭniesieny ŭ Dziaržaŭny śpis historyka-kulturnych kaštoŭnaściej. Farmalna dom №14 sapraŭdy nie źjaŭlaŭsia asobnym pomnikam architektury. Adnak telehram-kanał «Spadčyna» źviartaje ŭvahu na pramuju jurydyčnuju kaliziju.
U vieraśni 2023 hoda Ministerstva kultury zaćvierdziła prajekt zon achovy histaryčnaha centra Połacka. Dakumient raspracoŭvaŭsia śpiecyjalistami «BiełNDIPhoradabudaŭnictva» na padstavie archiŭnych i naturnych daśledavańniaŭ.
Pavodle prajekta zon achovy histaryčnaha centra Połacka dom byŭ vyznačany jak uzor šarahovaj histaryčnaj zabudovy, jakuju nielha ni źniščać, ni źmianiać. Na schiemie dom abaznačany šerym koleram, pravy z tych, što najbolš blizkija da Dźviny. Śviata-Mikałajeŭski sabor raźmiaščaŭsia na tym miescy, dzie namalavany zakreśleny vialiki pramavuholnik — šmatpaviarchovy žyły dom, jaki prajektam pryznany dysharmaničnym. Fota: prajekt zon achovy histaryčnaha centra Połacka
Pieralik abjektaŭ šarahovaj histaryčnaj zabudovy z prajekta zon achovy histaryčnaha centra Połacka
U dadatku da hetaj pastanovy pryviedzieny śpis abjektaŭ «šarahovaj histaryčnaj zabudovy», jakija farmujuć histaryčnaje asiarodździe horada i padlahajuć zachavańniu. Źniesieny budynak pa Nižnie-Pakroŭskaj byŭ naŭprost uklučany ŭ hety aficyjny pieralik.
Rehłamienty dakumienta kateharyčna zabaraniajuć stratu admietnych duchoŭnych, mastackich abo dakumientalnych vartaściej šarahovaj histaryčnaj zabudovy, navat kali jana nie maje statusu historyka-kulturnaj kaštoŭnaści. Hety ž punkt prama zabaraniaje nieabhruntavanaje źmianieńnie charaktaru architektury fasadaŭ takich damoŭ.
Takim čynam, poŭny znos budynka źjaŭlajecca naŭprostavym parušeńniem dziejučaha biełaruskaha zakanadaŭstva ŭ śfiery achovy spadčyny, ale heta nie spyniaje ŭłaśnikaŭ.