Jeŭropu paralizavała śnieham, a na Biełaruś nasoŭvajecca mahutny cykłon «Uli». Čakajucca hurby da 40 sm i marazy da -25
Pačatak 2026 hoda ŭ Jeŭropie adznačyŭsia sapraŭdnym pahodnym kataklizmam. Pakul jeŭrapiejcy zmahajucca z zaśniežanymi palmami i transpartnym kałapsam, sinoptyki papiaredžvajuć biełarusaŭ: da nas idzie niešta padobnaje da znakamitaha «Chaŭjera».
Zima ŭ Paryžy. Fota z sacsietak
Što adbyvajecca ŭ Jeŭropie?
Anamalnyja chałady i śniehapady nakryli navat tyja rehijony, dzie zimy zvyčajna miakkija.
U italjanskim kurortnym Rymini miascovyja žychary nazirajuć siurrealistyčnuju karcinu — palmy pad śnieham.
Na ispanskaj Majorcy i inšych Balearskich astravach abvieščany «žoŭty» ŭzrovień niebiaśpieki.
Zaśniežanaja bazilika Sant-Apalinare-Nuova ŭ italjanskaj Ravienie. Fota z sacsietak
Zaśniežany plaž u Italii. Fota z sacsietak
Ale bolš za ŭsio paciarpieła Centralnaja i Zachodniaja Jeŭropa. U Francyi ŭ 38 departamientach uviedzieny vysoki ŭzrovień pahrozy. Paryžskija aeraporty Arli i Šarl de Hol byli vymušanyja skasavać sotni rejsaŭ praz abledzianieńnie pałos. Na darohach krainy ŭtvarylisia zatory ahulnaj daŭžynioj da 1000 km (kala Paryža — da 600 km). Na žal, nie abyšłosia biez achviar: u DTZ, źviazanych ź niepahadździu, zahinuli minimum piać čałaviek.
U Niderłandach čyhunačnaje złučeńnie častkova paralizavanaje — heta samy praciahły śniehapad za apošnija 4 hady. Aeraport Schipchoł (Amsterdam) skasavaŭ bolš za 700 rejsaŭ, ludzi vymušanyja načavać prosta ŭ terminałach. U Vialikabrytanii zakrytyja sotni škoł, parušanyja złučeńni ciahnikoŭ Eurostar.
Što ŭžo pryjšło ŭ Biełaruś?
Biełaruś pakul znachodzicca ŭ fazie «raźminki». 6 i 7 studzienia paŭdniovy cykłon prynios śnieh pieravažna na poŭdzień i ŭ centr krainy.
Na ranicu 7 studzienia samyja vysokija hurby zafiksavanyja ŭ Naračy i Pleščanicach — 28 sm. U Minsku vyšynia śniežnaha pokryva dasiahnuła 21 sm. Adnak hałoŭnaje vyprabavańnie jašče napieradzie.
«Uli» idzie pa śladach «Chaŭjera»
Sinoptyki pilna sočać za novym aktyŭnym paŭdniovym cykłonam, jaki sfarmavaŭsia nad poŭdniem Italii. Niamieckija mietearołahi nazvali jaho «Uli» (Ulli), a italjanskija — «Frensis».
Jaho niebiaśpieka ŭ tym, što jon utvaryŭsia na styku vielmi kantrasnych mas: u tył jamu dźmie arktyčny choład, a nasyčajecca jon vilhaćciu Mižziemnamorja. Takaja kambinacyja sparadžaje vielmi mahutnyja vichury — mienavita takim byŭ lehiendarny cykłon «Chaŭjer».
Čakajecca, što «Uli» dasiahnie miežaŭ Biełarusi ŭviečary 8 studzienia.
Zdymak ilustracyjny. Fota: «Naša Niva»
Čaho čakać 8‑9 studzienia?
Prahnozy dla Biełarusi pahoršylisia. Trajektoryja cykłona projdzie bližej da našych miežaŭ, čym mierkavałasia raniej.
-
Mocnyja śniehapady: 8 i 9 studzienia zona niepahadzi nakryje nie tolki poŭdzień i paŭdniovy ŭschod, ale i centr krainy.
-
Rekordnyja apadki: Za sutki na poŭdni moža vypaści da 30 mm apadkaŭ, a sumarna — da 45 mm. Heta amal paŭtary miesiačnyja normy śniehu za paru dzion.
-
Pryrost sumiotaŭ: Na poŭdni i paŭdniovym uschodzie (Homielskaja, Bresckaja vobłaści) śniehu dadasca na 20‑30 sm, u centry — na 10‑15 sm. Miescami vyšynia hurbaŭ moža pieravysić 40 sm.
-
Viecier i zanosy: Čakajecca paryvisty viecier 15‑22 m/s, mocnyja zaviei i śniežnyja zanosy na darohach.
-
Ablivacha: Na paŭdniovym uschodzie Homielskaj vobłaści mahčymy hałalod.
U Minsku pik niepahadzi čakajecca ŭnoč na 9 studzienia i ranicaj: mocny śnieh, miacielica, viecier da 18 m/s.
Biełaruskija sinoptyki paćvierdzili niebiaśpieku: pavodle ŭdakładnienych źviestak Biełhidramieta, 8‑9 studzienia paryvy vietru mohuć dasiahać 24 m/s (bolš, čym prahnazavałasia raniej).
U suviazi sa składanymi ŭmovami ratavalniki nastojliva rekamiendujuć biełarusam pa mahčymaści admovicca ad pajezdak i zastavacca ŭ biaśpiečnym miescy.
Paśla śniehu — surovyja marazy
Śniehapad źmienicca rezkim pachaładańniem. Pavodle prahnozaŭ madeli ECMWF, u Jeŭropie ŭstalujecca błakirujučy antycykłon, jaki pierakryje dostup ciopłamu pavietru z Atłantyki. Heta pryniasie sapraŭdnuju kantynientalnuju zimu.
Pačynajučy z druhoj pałovy tydnia, tempieratura pačnie padać. U pierśpiektyvie da 20‑ch čysieł studzienia ŭ Biełarusi ŭnačy słupki termomietraŭ mohuć apuścicca da -20..-25°C.