Bondarava tvaram u tvar sutyknułasia z demanam u Dana Mall
U kaladnym afarmleńni staličnaha handlovaha centra danosčyca pabačyła simvoliku satanizmu.
U tradycyjnaj biełaruskaj kaladnaj mascy kazy bondaraŭcy pabačyli demaničnaje abličča Bafamieta. Fota: telehram-kanał Bondaravaj
Napiaredadni Kalad i Novaha hoda staličny handlovy centr Dana Mall tradycyjna pieratvarajecca ŭ vialikuju śviatočnuju prastoru z raznastajnymi instalacyjami, napoŭnienymi znajomymi piersanažami i simvolikaj zimovych śviataŭ. Hety hod nie staŭ vyklučeńniem: u chole handlovaha centra adkryŭsia maštabny kaladny kirmaš.
U centry kaladnaj płoščy — vialikaja jalina, vakoł jakoj raźmiaścilisia kramki, dzie «pracujuć» miechaničnyja kazačnyja piersanažy. Ježy tam, praŭda, nie pakaštuješ: i źbicień, i smarhonskija abaranki, i draniki — usiaho tolki mulažy, choć i vielmi pierakanaŭčyja. Usio staranna aformlena, padpisana i hučyć pa-biełarusku.
Tradycyjnaja biełaruskaja kaladnaja maska kazy ŭ śviatočnym afarmleńni atryuma «Dany Moł»
Tradycyjnaja biełaruskaja kaladnaja maska kazy ŭ śviatočnym afarmleńnie atryuma «Dany Moł»
U ciapierašnim afarmleńni handlovaha centra taksama mnostva pieraasensavanych narodnych siužetaŭ i chryścijanskich matyvaŭ. Jość i karčma «Pad viasiołym zubram» z trafiejnaj hałavoj puščanskaha źviera, i biełaruski Ziuzia z sałodkimi pačastunkami, i navat Biefana — piersanaž italjanskaj chryścijanskaj tradycyi, jakaja, pavodle lehiendy, spačatku nie dapamahła Trom karalam adšukać Dziciatka Isusa, a paśla adčuła vinu i vyrašyła adšukać jaho sama — i z taho času prynosić padarunki ŭ damy, dzie jość dzieci.
Tut možna ŭbačyć i multymiedyjnuju batlejku, nad jakoj staić vieža z kryžam, a vakoł jaje — jaśli ź Dziciatkam Isusam i ruchomyja anioły, što abviaščajuć naradžeńnie Zbaviciela.
Demany ŭ vačach apantanych
Bondarava damalavała mascy čyrvonyja vočy, kab demaničny vobraz, jaki bačyć jana i jaje paplečniki, byŭ bolš dastupny inšym. Fota: telehram-kanał Bondaravaj
Adnak nie ŭsie naviedvalniki zmahli acanić śviatočnuju atmaśfieru. Prarasijskaja danosčyca Volha Bondarava i jaje paplečniki, aburanyja adsutnaściu ŭviedzienych savieckaj uładaj u 1930‑ia hady piersanažaŭ Dzieda Maroza i Śniahurki, ubačyli ŭ afarmleńni toje, što asabliva blizkaje ich ideałahičnamu kołu, — «hałavu Bafamieta», adnaho ź simvałaŭ sučasnaha satanisckaha ruchu, nibyta ŭpryhožanuju jazyčnickaj simvolikaj.
Nasamreč heta vialikaja maska kazy — abaviazkovy atrybut tradycyjnaha narodnaha kaladavańnia, kali moładź i dzieci vadzili pieraapranutuju ŭ kažuch i z adpaviednaj maskaj kazu (a časam miadźviedzia abo kabyłku) pa chatach. Zorka na łbie kazy simvalizuje Viflejemskuju zorku. A taki «simvał satanizmu», jak arnamient, prysutničaje i na aficyjnym dziaržaŭnym ściahu.
Bafamiet — vobraz Muchamieda ŭ chryścijanstvie
Dyj z samim vobrazam Bafamieta ŭsio nie tak adnaznačna. Hety deman nie zhadvajecca ni ŭ jakich relihijnych tekstach, a jaho źjaŭleńnie maje kudy cikaviejšuju historyju.
Mnohija siaredniaviečnyja chryścijanskija aŭtary ŭsprymali isłam jak chryścijanskuju jeraś, a praroka Muchamieda ličyli antychrystam, falšyvym prarokam i miesijaj, čyjo źjaŭleńnie było padkazana ŭ Biblii. U Knizie Adkryćcio falšyvy prarok taksama nazyvajecca źvieram, adpaviedna, na minijaciurach jaho malujuć sa źviarynaj hałavoj, praŭda, nie kaźlinaj. Fota: Wikimedia Commons
Upieršyniu imia «Bafamiet» sustrełasia ŭ tekście francuzskaha kryžaka, jaki apisvaŭ abłohu Antyjochii 1097—1098 hadoŭ, u jakoj abaranialisia turki-sieldžuki. Kryžak napisaŭ, što ranicaj žychary Antyjochii hučna zaklikali Bafamieta. Jak nie ciažka zdahadacca, musulmanie ŭ abłožanym horadzie źviartalisia da Muchamieda — heta typovaja pamyłka słychu, abo mandehryn.
Dvuch tamplijeraŭ spalvajuć na vohniščy. Ilustracyja z francuzskaha rukapisu XV stahodździa. Fota: Wikimedia Commons
Skažonaje imia isłamskaha praroka raźnieśli pa Jeŭropie trubadury. Ale jano mahło b źniknuć u historyi, kali b pakłanieńnie «bažastvu Bafamietu» nie stała adnym z abvinavačvańniaŭ suprać tamplijeraŭ, sud nad jakimi nie adno stahodździe chvaluje jeŭrapiejskuju publiku.
Akultny vobraz
Vobraz kazłahałovaha Bafamieta, stvorany akultystam Elifasam Levi. 1856 hod. Fota: Wikimedia Commons
U naš čas Bafamiet viadomy pierš za ŭsio dziakujučy akultystam XIX stahodździa. Sučasny antrapamorfny vobraz — istota z čałaviečym tułavam, kaźlinaj hałavoj, z rahami i pierakulenaj piacikancovaj zorkaj na łbie i kaźlinymi ž kapytami zamiest noh — byŭ stvorany francuzskim akultystam Elifasam Levi ŭ 1854 hodzie. Mienavita jaho malunak staŭ klučavym u farmavańni sučasnaj ikanahrafii Bafamieta.
«Djabał» (XV) z kałody Taro Rajdera-Uejta, jakaja papularyzavała stvorany Levi vobraz i ŭviała jaho ŭ masavuju kulturu. 1909 h. Fota: Wikimedia Commons
Paźniej vobraz Levi paŭpłyvaŭ na šyrokuju kulturu praz papularnuju kałodu Taro Rajdera-Uejta, raspracavanuju ŭ 1909 hodzie piśmieńnikam-ezaterykam Arturam Edvardam Uejtam i mastačkaj Pamiełaj Kołman Śmit. Choć na karcie «Djabał» u hetaj kałodzie fihura nie kapijuje malunka Levi dakładna, jana vyrazna natchnionaja jaho idejami: čałaviečaje cieła z kaźlinaj hałavoj.
Mienavita praz hetuju kałodu, jakaja stała samaj raspaŭsiudžanaj u XX stahodździ, vobraz Bafamieta ŭpieršyniu trapiŭ u masavuju śviadomaść.
Pientahrama z kaźlinaj hałavoj, apublikavanaja francuzskim piśmieńnikam-ezaterykam Stanisłasam de Huajtam u 1897 hodzie. Mienavita hetaja vyjava stała asnovaj dla paźniejšaha «Sihiła Bafamieta», što staŭ emblemaj Carkvy Satany. Fota: Wikimedia Commons
U XX—XXI stahodździach hety vizualny archietyp, stvorany Levi i papularyzavany Taro, šyroka vykarystoŭvaŭsia ŭ filmach žachaŭ, masavaj kultury i ŭ satanisckich hrupach, jakija zrabili «sihniet Bafamieta» svaim simvałam.
Ale Bafamiet nie maje ničoha supolnaha ź biełaruskimi kaladnymi maskami i abradami, jakija bytavali jašče zadoŭha da ŭźniknieńnia ŭsiaho hetaha akultnaha vizualnaha kanonu.
Jazyčnickaja spadčyna chryścijanskaha śviata
Navuka dakładna nie vyznačyła ni histaryčny hod naradžeńnia Isusa Chrysta, ni datu jaho naradžeńnia — jak i datu ŭstalavańnia śviata Naradžeńnia Chrystova, jakoje viadomaje tolki z IV stahodździa.
Najbolš abhruntavanym vyhladaje mierkavańnie, što śviata Naradžeńnia Chrystova ŭźnikła jak sproba vycieśnić abo reinterpretavać jazyčnickija śviaty, daty jakich u bolšaści kultur prypadajuć na najvažniejšyja momanty ruchu sonca pa niebie — soncastajańni i raŭnadzienstvy.
Zimovaje soncastajańnie pa rymskim kalendary vypadała na 25 śniežnia (pa siońniašnim — 21—22 śniežnia). Anałahičnym čynam i Dabravieščańnie było pastaŭlena na dzień viasieńniaha raŭnadzienstva pa rymskim kalendary — 25 sakavika.
Tak što jazyčnickaja spadčyna naturalnym čynam uplecienaja ŭ chryścijanskuju tradycyju, i źjaŭleńnie ŭ praktycy śviatkavańnia chryścijanskich śviataŭ elemientaŭ narodnaj kultury, jakija sapraŭdy mahli pachodzić ź jazyčnickich abradaŭ, nie źjaŭlajecca čymści niezvyčajnym, bo ich pieršapačatkovaje značeńnie daŭno zabytaje i vycieśnienaje chryścijanskim sensam.