Cichanoŭskaja: Navat kali nie možacie naviedać ich na mohiłkach — zapalicie śviečku, pramoŭcie ich imiony, addajcie im chvilinu cišyni
Demakratyčnaja lidarka źviarnułasia da biełarusaŭ z nahody śviata paminańnia prodkaŭ Dziady
Śviatłana Cichanoŭskaja kala pasolstva Biełarusi ŭ Vilni, dzie pieraličanyja achviary režymu i palehłyja va Ukrainie. Fota: Ofis Śviatłany Cichanoŭskaj
«Zdajecca, amal kožny z nas pamiataje hety dzień jašče ź dziacinstva. Jak usia vioska chadziła na mohiłki, u chacie rychtavali pačastunki dla prodkaŭ, a darosłyja havaryli pra tych, kaho ŭžo niama, ale chto ŭsio jašče pobač. U kožnaj siamji heta vyhladała pa-svojmu, ale sens byŭ adziny — uspomnić svaich rodnych i adčuć ich prysutnaść», — napisała jana.
«Dziady — staražytnaja biełaruskaja tradycyja. U hety dzień prodkaŭ zaprašali da stała, pakidali dla ich ježu i miesca, zapalvali śviečki. Ličyłasia, što dušy prychodziać da nas u hości: pasłuchać dy pahladzieć, jak žyvuć ich dzieci i ŭnuki. I pakul žyvie hety abrad — žyvie i našaja suviaź z tymi, chto byŭ da nas. Zapytajcie ŭ svaich baćkoŭ ci babulaŭ, jak jany adznačali Dziady. Raspaviadzicie svaim dzieciam pra našyja abrady. Pakazvajcie, jak heta rabili našyja prodki i pieradavajcie viedy dalej.
Biełaruskaja kultura — žyvaja siła, poŭnaja hłybini i mistyčnaści. I pakul režym sprabuje vycisnuć usio biełaruskaje z našaj krainy, my možam zrabić toje, što ad nas zaležyć — nie tolki pamiatać, ale i staranna zachoŭvać.
Uspomnicie siońnia svaich rodnych. Navat kali nie možacie naviedać ich na mohiłkach — zapalicie śviečku, pramoŭcie ich imiony, addajcie im chvilinu cišyni», — zaklikała jana.
Demakratyčnaja lidarka zaklikaje nie zabyvać biełaruskija tradycyi, a pieradavać ich dzieciam i bierahčy pamiać u svaim sercy.
«Jany nahadvajuć, što biełarusy — sapraŭdy vialikaja siamja. My pamiatajem nie tolki svaich prodkaŭ, ale i tych, chto zahinuŭ ad ruk režymu. Tych, chto addaŭ žyćcio za Biełaruś, chto zmahaŭsia va svabodu Ukrainy i za prava być volnymi. Hetaja pamiać — našyja karani i našaja suviaź adno z adnym», — kaža Śviatłana Cichanoŭskaja.