Abiezhałoŭlenaja karaleva. Čamu toje, što my pra jaje vučyli ŭ škole, było mifam
Karalevu Francyi Maryju-Antuanietu ličyli pustahałovaj raspuśnicaj, zmoŭščycaj i marnatraŭkaj. Jaje publična pakarali na hiljacinie. Ale zaraz vialikaja vystava ŭ łondanskim muziei abviarhaje niekatoryja mify pra jaje, piša Bi-bi-si.
«Usie pozirki buduć skiravanyja na ciabie», — papiaredžvała impieratryca Aŭstryi Maryja Terezija svaju 14‑hadovuju dačku, erchiercahiniu Maryju Antoniju. Heta było ŭ krasaviku 1770 hoda, i jana rychtavałasia vyjści zamuž za budučaha karala Francyi Ludovika XVI u Viersalskim pałacy.
Adnak pilnaja ŭvaha, jakoj padvierhłasia Maryja-Antuanieta, jak paźniej stali nazyvać erchiercahiniu, akazałasia značna bolš žorstkaj, čym čakałasia.
Jaje źnievažali i asudžali, śćviardžajučy, što niepamiernaja raskoša, jakoj jana siabie atačyła, daviała krainu da bankructva. Hetyja abvinavačvańni ŭ vyniku pryviali da Francuzskaj revalucyi i šakujučaha vidovišča — publičnaha pakarańnia karalevy na hiljacinie.
Ci zasłuhoŭvała jana źniavahi, ci była jana pakutnicaj, jakaja akazałasia pamiž unutranymi kanfliktami, jakuju źniščyła chłuśnia?
Dla doktarki Sary Hrant, kuratarki vystavy «Styl Maryi-Antuaniety», jakaja adkryłasia ŭ Muziei Viktoryi i Albierta ŭ Łondanie 20 vieraśnia, jana — «samaja modnaja i najbolš sprečnaja karaleva ŭ historyi». Z nahody 270‑hodździa z dnia naradžeńnia hetaj nieardynarnaj asoby vystava prasłaŭlaje jaje pačućcio stylu i daśleduje niekatoryja mify, źviazanyja ź joj.
Adzin z takich mifaŭ — jaje słovy, što stali kryłatymi, «Niachaj jaduć pirožnyja», jakija jana nibyta skazała ŭ adkaz na skarhi ab mocnym deficycie chleba ŭ krainie.
Nasamreč hety vyraz pachodzić z knihi Žan-Žaka Ruso «Spoviedź», jakuju jon napisaŭ u 1765 hodzie, kali Maryi-Antuaniecie było ŭsiaho 10 hadoŭ, i jana žyła ŭ Aŭstryi.
Takim čynam, prypisvańnie joj hetych słoŭ, što trapiła navat u mnohija padručniki historyi, było niespraviadlivym.
Jašče adnym prykładam vydumki stała tak zvanaja «sprava ab dyjamientavym kalje» (1785—1786), kali ŭpryhožvańnie z bolš jak 600 dyjamientaŭ nibyta było zamoŭlena ad imia karalevy. Heta zamacavała za joj reputacyju marnatraŭki, niahledziačy na jaje apraŭdańnie ŭ sudzie.
Inšyja ekspanaty śviedčać pra jaje spadčynu jak zakanadaŭcy mody: naprykład, raskošnaja mebla ŭ styli francuzskaha adradžeńnia (1800—1890), jakaja pierajmała elemienty jaje stylu.
A taksama ružovyja ažurnyja tufli z oskaranosnaha filma Safii Kopały «Maryja-Antuanieta» (2006 hoda), stvoranyja Manoła Błanikam. U pradmovie da katałoha dyzajnier pryznajecca, što dasiul «zachopleny ŭsim, što źviazana ź joj».
Raspusny ład žyćcia maładoj karalevy, biez sumnievu, byŭ sollu na ranach hałodnaj biednaty. Źviazana šlubnymi putami ź nierazumnym i niecikavym mužam, jaki bolš cikaviŭsia palavańniem, čym joju, jana znachodziła zabavu ŭ šykoŭnych viečarynkach, azartnych hulniach i modzie.
Jaje vytančanyja sukienki ź vielizarnymi krynalinami, da jakich pasavali vysokija dekaratyŭnyja pryčoski, byli paŭsiul kapiravany ŭ toj čas. Paźniej jany natchnili takich pop-zorak, jak Madonna i Ryjana, a taksama dyzajnieraŭ Vivjen Uestvud, Dior i Moschino.
«Madam deficyt»
Mianuška «Madam deficyt» taksama była nieabhruntavanaj.
Jana traciła mienš, čym braty karala, i była tolki adnoj z šerahu marnatraŭnych francuzskich manarchaŭ. Ale pakolki jana była čužynkaj, jaje zrabili zručnaj achviaraj za toje, jak francuzski ŭrad rasparadžaŭsia finansami.
«Mienavita vydatki na vojny nasamreč razaryli Francyju, a nie hrošy, što traciła Maryja-Antuanieta, — raskazvaje Hrant BBC. — Jaje biudžet na harderob siońnia adpaviadaje prykładna 1 miljonu dalaraŭ, ale Francyja vydatkavała 11,25 miljarda dalaraŭ tolki na Amierykanskuju vajnu za niezaležnaść».
Navat skaračeńnie vydatkaŭ stvaryła joj novych vorahaŭ.
«Kali jana pierastała nasić šoŭk, šaŭkovaja pramysłovaść aburyłasia, ličačy heta pahrozaj svajmu isnavańniu», — kaža Hrant.
Kali ŭ 1783 hodzie Maryja-Antuanieta pasprabavała stvaryć sabie inšy vobraz — bolš prosty i viaskovy, joj nie dali hetaha zrabić.
«Ad jaje čakali karaleŭskaha vidovišča, — tłumačyć dalej Hrant. — Mienavita tak manarchija padtrymlivaje svaju ŭładu».
Mify, što akružajuć hetuju rańniemadernuju znakamitaść, taksama ihnarujuć jaje dabračynnaść.
Maryja-Antuanieta štohod pierahladała svoj harderob, razdajučy sukienki svaim słuham. Jana taksama ŭsynaviła niekalkich dziaciej, u tym liku Žana Amilkara, rodam ź Sieniehała, jakoha jana vyzvaliła z rabstva.
Jana taksama «adchilała idei darahich padarunkaŭ ad svajho muža» i «ščodra achviaravała na dabračynnaść», raskazvaje BBC piśmieńnica Miełani Berouz, jakaja šmat daśledavała hety histaryčny pieryjad.
Berouz śćviardžaje, što jana była daloka nie «pustahałovaja idyjotka, jakoj jaje časta malujuć», a «dabradušnaja, ščodraja i spahadlivaja».
Maryju-Antuanietu pradstavili francuzskamu dvaru jak simvał prymireńnia paśla hadoŭ varožaści z Aŭstryjaj. Ale jaje padazravali — i časam nie biez padstaŭ — u tym, što jana pieradavała vajennyja tajamnicy Aŭstryi.
Jaje ličyli abyjakavaj da francuzskaha naroda, a źniavažlivaja mianuška L'Autri-chienne (hulnia słoŭ pa-francuzsku, što spałučaje «aŭstryjka» i «s***a») stała prykładam taho niedavieru, jaki raspalvaŭ hramadskija nastroi.
U adroźnieńnie ad karala, karaleva nie mieła aficyjnaj ułady i pavinna była zastavacca ŭ cieniu. Ale Maryju-Antuanietu ličyli zanadta prykmietnaj, zanadta žvavaj i zanadta achvotnaj vykarystoŭvać svoj šarm dla ŭmiašańnia ŭ palityčnyja spravy, tajnaha łabiravańnia ministraŭ i supraćstajańnia kanstytucyjnym reformam, jakich patrabavała kraina.
Što da jaje vorahaŭ, dyk jany byli ŭpeŭnienyja, što jaje treba zrynuć. Jany raspaŭsiudžvali paklopnickija brašury, niekatoryja ź jakich byli parnahrafičnymi, u jakich jaje abvinavačvali ŭ raspuście, orhijach, leśbijskich suviaziach i navat inceście. Choć adzinym viadomym jaje kachankam byŭ hraf Aksiel fon Fierzien.
Plotki «padmacoŭvała mizahinija», śćviardžaje Hrant, dadajučy, što «šmat mifaŭ źjaviłasia ŭ XIX stahodździ, kali bijahrafii karalevy pisali mužčyny».
Pavodle słoŭ Berouz, karaleva nasamreč była dosyć saramlivaj. Jana redka ŭžyvała ałkahol, z mužčynami tolki «lohka flirtavała» i «nienavidzieła, kali jaje bačyli hołaj navat ułasnyja słužanki».
Adnak stereatypy zachoŭvajucca. U knizie «Śviet Maryi-Antuaniety: intryhi, zdrada i raspusta ŭ Viersali» (2020) Uił Bešo vykazvaje zdahadku, što jaje chraničny kryvaciok z matki byŭ vyklikany vienieryčnaj chvarobaj.
Ale jon taksama śćviardžaje, što jaje abražali i joj pahardžali. I choć jon pryznaje jaje vinavataj u pošuku zadavalnieńnia pa-za šlubam, jon ličyć, što heta možna zrazumieć.
Nasamreč «jana była addanaj maci», — raspaviała doktarka Łaura O'Brajen, dacentka kafiedry sučasnaj jeŭrapiejskaj historyi va Univiersitecie Nartumbryi ŭ Vialikabrytanii.
Jana raskazvaje pra «bolš emacyjnuju suviaź», jakuju karaleva mieła sa svaimi dziećmi, u adroźnieńnie ad svajho ŭłasnaha vychavańnia.
Jana była pieršaj francuzskaj karalevaj, jakaja karmiła hrudźmi i apranałasia tak, jak heta adpaviadała baćkoŭstvu i žyćciu ŭ jaje zaharadnym domie.
Niaźmiennaje zachapleńnie samaj supiarečlivaj karalevaj Jeŭropy taksama źviazana ź jaje trahičnaj historyjaj. Dzicia-niaviesta z karaleŭskaj dynastyi, jakaja stała achviaraj abstavinaŭ i ŭ rešcie rešt apynułasia ŭ biełaj kašuli z karotkaj stryžanaj pryčoskaj na vazku, jaki vioz jaje na śmierć.
Dla revalucyjanieraŭ jana stała simvałam usiaho, što Francyja pavinna była źmianić, a jaje pakarańnie śmierciu ŭ 1793 hodzie pavinna była ačyścić krainu ad najhoršaha, što zastałosia ad Staroha paradku.
Niezaležna ad taho, ci była śmierć Maryi-Antuaniety apraŭdanaj, jana nie zmahła spynić jaje ŭpłyvu.
Navat paśla śmierci jana praciahvała dyktavać modu — ciapier na karotkija stryžki i kryvava-čyrvonyja čokiery, jakija nahadvajuć śled ad hiljaciny.
Jaje nienavidzieli tyja, chto vieryŭ u historyi pra jaje, ale joju taksama zachaplalisia.
«Dla mianie heta vystava — jašče adna ździejśnienaja mara», — prakamientavaŭ Błanik u niadaŭnim intervju. — «Heta novaje apraŭdańnie Maryi-Antuaniety».