«Uzrovień pravoŭ, svabod i ŭmoŭ pracy — horš, čym u školnaha nastaŭnika». Jak spravy ŭ vykładčykaŭ-praktykaŭ u BDUIR i techničnych VNU ŭ 2025 hodzie
Vydańnie Devby pahutaryła z ajcišnikami, jakija vykładajuć.
«Univiersitet stralaje sabie ŭ nahu, adsiejvajučy patencyjna mocnych kandydataŭ»
Mikita* (imiony śpikieraŭ źmienienyja na ich prośbu) vykładaje ŭ techvuzie ŭ adnym z abłasnych haradoŭ Biełarusi: jaho ŭziali sisadminam, a paralelna prapanavali vieści praktyčnyja zaniatki ŭ studentaŭ.
— Ja navučaŭsia ŭ mahistratury, pracavaŭ i vykładaŭ. Z časam mianie pačali dapuskać da čytańnia lekcyj, i ŭ vyniku ja staŭ starejšym vykładčykam. Tak prajšło kala piaci hadoŭ, paśla čaho ja syšoŭ z univiersiteta i pierajšoŭ u IT-kampaniju, u jakoj užo pracuju taksama bolš za piać hadoŭ.
Adnak całkam z vykładańnia ja nie syšoŭ. Na novym miescy mnie davodziłasia mientaryć i navučać maładych supracoŭnikaŭ — i heta nahadała majo raniejšaje žyćcio. Tamu vyrašyŭ praciahnuć vykładać i va ŭniviersitecie — u niejkim sensie heta stała častkaj prafiesijnaj identyčnaści.
Nie skazaŭ by, što vykładać prestyžna. Kali ty štatny supracoŭnik VNU, to pa ŭzroŭniu pravoŭ, svabod i ŭmoŭ pracy tvajo stanovišča čaściakom horš, čym u školnaha nastaŭnika, nie kažučy ŭžo pra zarpłatu, jakaja abjektyŭna nižej. Da taho ž studenty nie zaŭsiody staviacca z pavahaj: dla mnohich vykładčyk — heta čałaviek, jaki moža «zavalić» na ekzamienie ci zaliku. Niekatoryja navat ličać vykładčykaŭ «niaŭdačnikami», jakija nie zmahli znajści narmalnuju pracu ŭ industryi. Na žal, takoje staŭleńnie sustrakajecca davoli časta.
Dla mianie asabista vykładańnie — heta nie paklikańnie i dakładna nie «sens žyćcia». Heta sprava, u jakoj adčuvaju siabie ŭpeŭniena, jakaja mnie cikavaja i ŭ jakoj baču sens — asabliva, kali jość čas, resursy i mahčymaść zrabić choć niejki ŭniosak u adukacyju i raźvićcio hramadstva.
U maim VNU vostra staić kadravaje pytańnie, asabliva paśla viadomych padziej apošnich hadoŭ. Častkova mienavita z-za hetaha ja i syšoŭ z univiersiteta.
Zaraz VNU (a pa sutnaści — zahadčyk kafiedry, tamu što bolšaść inšych supracoŭnikaŭ, miakka kažučy, abyjakavyja da navučalnaha pracesu i studentaŭ) sprabuje niejak «załatać dzirki» ŭ vykładčyckim składzie. Ale tut šmat padvodnych kamianioŭ: prosta ŭziać čałavieka z vulicy i pastavić jaho čytać lekcyi nielha — patrebny albo piedahahičny staž, albo značny dośvied pracy ŭ profilnaj śfiery. Pry hetym patrabavańni časta supiarečlivyja, a ŭ vyniku atrymlivajecca, što ŭniviersitet stralaje sabie ŭ nahu, adsiejvajučy patencyjna mocnych kandydataŭ.
Tamu mohuć uziać luboha, chto padychodzić «pa paramietrach» i zhodny tracić na hetuju dabračynnaść (pa inšamu heta nie nazvać) svoj čas.
Tamu vykładčykaŭ praktykaŭ u cełym davoli šmat, ale nie ŭsie jany razumiejuć, jak hramatna pieradać viedy i padyści da pracesu sistematyčnaj pieradačy viedaŭ. Vykładčyk-praktyk — nie zaŭsiody harantyja taho, što studenty adužajuć jaho pradmiet i im heta budzie karysna, pakolki navat bazu va ŭniviery ŭžo narmalna vykładać nie ŭ stanie (i tut pravina zusim nie na vykładčykach ci studentach), — a tut prychodziać praktyki, jakija pchajuć studentam prasunutyja temy.
U cełym, jakaść navučańnia — vielmi balučaja tema.
Ščyra kažučy, luby vykładčyk abmiežavany ramkami prahramy/kursa — bolš hadzin, čym dali, nie adviadzieš, davodzicca vielmi surjozna padychodzić da taho, jak i jakuju infarmacyju studentam pieradać maksimalna efiektyŭna.
Asabista ŭ mianie (z-za dobrych adnosin z zahadčykam kafiedry i vialikaha dośviedu z usich bakoŭ barykad) adnosna šmat svabod: mahu vybirać zručny čas i faktyčna sam składać navučalnyja prahramy.
«VNU čaściej biare tych, chto nie znajšoŭ samastojna miesca dla adpracoŭki pa raźmierkavańni»
Andrej* da lutaha vykładaŭ u staličnym techvuzie.
— Paśla zakančeńnia ŭniviersiteta mnie prapanavali pracu ŭ mižnarodnaj kampanii bieź jurasoby ŭ Biełarusi. Umovy byli vielmi dobryja, ale mnie treba było dzieści adpracoŭvać raźmierkavańnie. Moj VNU pajšoŭ nasustrač — prapanavaŭ miesca na kafiedry.
Ci padabałasia mnie vykładać — skažu tak: ja redka bačyŭ pałajučyja vočy ŭ studentaŭ, ale kali atrymlivałasia ich zacikavić, to, biezumoŭna, vielmi padabałasia. Viadoma, u aŭdytoryjach nie abychodziłasia biez tych, chto chadziŭ čysta dziela naviedvańnia.
Ci prestyžnaja heta praca — dakładna nie. Praca ź ludźmi — heta samaja składanaja praca: byvała, adpracavaŭšy pa 2 pary ŭ dzień, ja stamlaŭsia bolš, čym ad 8 hadzin na asnoŭnaj pracy. I časta sutykaŭsia z abyjakavym staŭleńniem da siabie jak da vykładčyka.
Da taho momantu ŭ mianie ŭžo byŭ peŭny dośvied, jaki možna było pieradavać maładym ludziam. Ja dapamahaŭ svaim studentam z sumoŭjami — staviŭ pytańni tak, jak ich zadajuć na intervju, tłumačyŭ niekatoryja momanty. Padčas pryjomki łab «dušyŭ» ich, razumiejučy, što na realnym sumoŭi ich nichto nie budzie «vyciahvać» na pravilny adkaz. Kankurencyja na pazicyju kštałtu stažor-džun vialikaja — i studentaŭ treba rychtavać da intervju.
U niejki momant ja pačaŭ atrymlivać fidbeki — jak stanoŭčyja, tak i admoŭnyja. Maje studenty paśpiachova prachodzili sumoŭi ŭ ajcišku — i heta mianie mocna matyvavała i padbadziorvała: značyć, usio było nie darma. Ale taksama ja staŭ atrymlivać zaŭvahi ad zahadčyka kafiedry — niekatoryja studenty skardzilisia, što nie atrymlivajecca zdać łaby.
Uvohule ŭ nas va ŭniviersitecie ŭsio sumna: uzrostavyja vykładčyki čytajuć lekcyi pra staryja i nieaktualnyja technałohii kštałtu VBA. Łaby pa ŭmoŭnym froncie — taksama na starych i vielmi nieaktualnych technałohijach.
Jašče studentam ja zapytvaŭ, ci možam zdavać łaby na sučasnych movach prahramavańnia i technałohijach (nie źmianiajučy ŭmoŭnaha TZ). Zahadčyk kafiedry adkazaŭ: jość prahrama, nie majem pravy ad jaje adychodzić. Chočacie adyści — pišycie mietadyčku. A tam praces viasioły: hod — na napisańnie mietadyčki, hod — na ŭchvaleńnie minadukacyi, hod — na ŭkaranieńnie ŭ vykładčycki skład, a na čaćviorty hod technałohija ŭžo ŭmoŭna sastareła. Tamu ja i jak student, i jak vykładčyk pracavaŭ pa mietadyčkach 2006 hoda. I heta vielmi sumna!
Šmat łab pa Excel, Access, Word — ale navošta? Uzrostavyja vykładčyki patrabujuć prytrymlivacca STP u spravazdačach/kursavych — i heta ŭsio, što jany patrabujuć. Sami ž nie mohuć zadać pytańni pa temie, tamu što «tema» syšła na N krokaŭ napierad.
VNU čaściej biare vykładčykami tych, chto nie znajšoŭ samastojna miesca dla adpracoŭki pa raźmierkavańni (heta značyć na kafiedru pry ŭmovie pastupleńnia ŭ mahistraturu), čym praktykaŭ z 5-10+ hadami dośviedu ŭ IT. Apošnija va ŭniviersitecie nibyta jak i jość, pa čutkach — ale kankretnych ludziej ja nie viedaju.
Ja, darečy, pieršuju svaju pracu znajšoŭ, jak raz dziakujučy takomu vykładčyku: jon paklikaŭ mianie da siabie. A paźniej užo ja zaprašaŭ niekatorych studentaŭ u svaju kampaniju — ciapier jany maje kalehi.
«Vykładčykaŭ z dośviedam 5-10+ hadoŭ u IT možna było pieraličyć pa palcach»
Jan* vykładaŭ u BDUIR dva hady — zvolniŭsia ŭ 2022. Jon kaža, što ŭžo ŭ toj čas z praktykaŭ tam byli ŭ asnoŭnym niadaŭnija vypuskniki, jakija sumiaščali vykładčyckuju dziejnaść z pracaj u IT-kampanijach.
— U asnoŭnym vykładać i zajmacca navukovaj praktykaj zastavałasia kala 4-5 čałaviek z adnoj płyni. Čaściej — albo idejna zaradžanyja vypuskniki, albo tyja, chto tak i nie zmahli znajści sabie miesca dla adpracoŭki.
Da pracy ŭ VNU dapuskali pry ŭmovie, što čałaviek praciahnie navučańnie ŭ mahistratury: paśla pryniaćcia ŭ 2019 hodzie zakona ab źmianieńni ŭmoŭ adterminoŭki ad pryzyvu napaŭnialnaść hrup u mahistratury rezka ŭpała. Pry hetym, kali vypusknik pahadžaŭsia zastavacca pracavać va ŭniviersitecie, možna było ličyć, što ŭstupnyja ekzamieny ŭ mahistraturu jon zdaŭ i jaho amal sa 100% vierahodnaściu zaličyli.
Ale paśla 2019 hoda heta nie mocna dapamahała — konkurs u mahistraturu i biez hetaha byŭ vielmi nizkim.
Da 2020 hoda masavaj ciakučki va ŭniviersitecie nie było i deficytu kadraŭ nie nazirałasia. U nas, jašče studentaŭ, nie było «dzirak» u raskładzie, a pra toje, chto budzie vykładać, my daviedvalisia zahadzia pierad siemiestram.
Bolšaść sieminarskich i łabaratornych zaniatkaŭ pa techničnych pradmietach viali jakraz byłyja vypuskniki, siarod jakich była naturalnaja ratacyja, redka chto zatrymlivaŭsia bolš čym na dva hady. Vyšejšy vykładčycki skład — lektary, dacenty i daktary navuk — pracavali ŭžo doŭhi čas, zajmalisia navučalnaj i navukovaj praktykaj, ciakučka siarod ich była kudy mienšaja.
Kafiedra nie prama aktyŭna klikała da siabie, ale ŭsie viedali, što mahčymaść zastacca vykładać jość — jak «vyratavalny kruh» dla raźmierkavańnia i jak kłasny dośvied dla žadajučych.
Na łabach była nievialikaja svaboda — nichto nie kantralavaŭ tvoj navučalny płan, była mahčymaść zamiest łabaratornych rabot ź mietadyčki, sastarełych i ŭsim viadomych (rašeńni možna było lohka znajści ŭ internecie abo na GitHub vypusknikoŭ), davać ułasnyja łabaratornyja raboty, čaściakom bolš cikavyja i kompleksnyja, jakija zakranali bolš sučasnyja instrumienty i technałohii.
Zacikaŭlenym studentam taki padychod da praktyki padabaŭsia kudy bolš.
Zrazumieła, što pa svaim žadańni za hrašyma nichto tudy nie išoŭ, u dobryja miesiacy pa kantrakcie ŭ raźlikovym liście było kala 300 rubloŭ na paŭstaŭki. Ale heta było cikavym chobi. Ad ahulnaha składu kafiedry, pa asabistych adčuvańniach, maładyja supracoŭniki da dvuch hadoŭ dośviedu składali nie bolš za 15-20% (z ulikam navučalna-dapamožnaha składu i inžynieraŭ).
Vykładčykaŭ z dośviedam 5-10+ hadoŭ u IT možna było pieraličyć pa palcach. U asnoŭnym albo vykładčyki całkam pryśviačali siabie ŭniviersitetu, albo adpracoŭvali niekalki hadoŭ i sychodzili całkam u IT. Čaściej za ŭsio z praktykujučymi vykładčykami my sutykalisia, kali zaniatki prachodzili ŭ łabaratoryjach kampanij, naprykład u EPAM na Kupreviča.
…Paśla 2020 hoda ŭ nas skaraciłasia kolkaść łab u łabaratoryjach kampanij. Vykładčyki, u jakich byli naładžanyja suviazi z łabami IT-kampanij, stali sychodzić. Tak što, dumaju, ich stała mienš, ale roźnica pry ich pačatkova nizkaj kolkaści nie była adčuvalnaj.
Na kafiedrach infarmatyki abo PZIT spravy z takimi vykładčykami byli kudy lepšyja. Ale navat u takim vypadku mahu pieraličyć ich pa palcach adnoj ruki na kožnuju kafiedru.
«Liču, što vykładčykaŭ-praktykaŭ u BDU dastatkova. Im zaŭsiody radyja»
Bolšaść našych śpikieraŭ-vykładčykaŭ vykazalisia niejtralna abo krytyčna — ale jość i vielmi pazityŭny pohlad.
Arciom vykładaje ŭ BDU z 2021 hoda (pryjšoŭ adrazu paśla vypusku z hetaha VNU) — i paralelna pracuje ŭ IT-kampanii.
— Ja vučyŭsia na fakultecie prykładnoj matematyki i infarmatyki, tam ža i zastaŭsia vykładać na kafiedry infarmacyjnych sistem kiravańnia. U siamji mama i babula byli nastaŭnikami — i mnie zaŭsiody padabałasia i było cikava dzialicca viedami z kimści. Tamu, kali daviedaŭsia, što možna zastacca na 0,5 staŭki vykładčykam, ja z zadavalnieńniem pryniaŭ hetuju prapanovu.
Pakul vučyŭsia va ŭniviersitecie, vioŭ dadatkovyja zadańni ŭ školnikaŭ, tamu navyk danosić infarmacyju byŭ. I ŭ cełym sa studentami zaŭsiody cikava pracavać — usie jany roznyja i praź ich možna raskryvać svaju karcinu śvietu.
Liču, što vykładčykaŭ-praktykaŭ u BDU dastatkova. Mahu havaryć tolki pra svoj fakultet, ale dakładna viedaju, što na kožnaj kafiedry jość 2-3 čałavieki, jakija sumiaščajuć pracu va ŭniviery i IT. Na niejkich kafiedrach navat bolš. I ŭ cełym fakultet zaŭsiody rady i prapanuje pierśpiektyŭnym chłopcam zastacca na kafiedry.
Na moj pohlad, heta, viadoma, prestyžna — być vykładčykam u lepšym VNU krainy.
Tak, pa zarpłatach tam ciažka paraŭnacca ź IT-siektaram, ale tak praktyčna ŭ luboj śfiery na biahučy momant. I ŭsio ž prestyž vymiarajecca nie tolki hrašyma: na fakultecie vučacca vielmi mocnyja studenty, šmat alimpijadnikaŭ, vykładčycki skład taksama mocny — kłasna być častkaj hetaha i rabić svoj uniosak.
Studenty, mnie zdajecca, stanoŭča staviacca da vykładčykaŭ-praktykaŭ. Tak, mahčyma jany strohija — ale i zaniatki cikavyja i bolš prykładnyja, možna i zadačy nabližanyja da sumoŭjaŭ parašać, i daviedacca, jak prachodzić praca na realnych prajektach i technałohijach.
Anałahičnaha mierkavańnia — i administracyja VNU, a taksama kalehi. Pa asabistym dośviedzie skažu, jany zaŭsiody iduć nasustrač, dapamahajuć skarektavać raskład, kab nie pierasiakałasia z asnoŭnaj pracaj u IT. Padkazvajuć niejkija biurakratyčnyja momanty z zapaŭnieńniem papier, naprykład, abo elektronnych dakumientaŭ. Heta značyć staviacca — jak da roŭnych sabie.
U mianie na kafiedry sa mnoj staryjšyja kalehi zaŭsiody dzialilisia dośviedam, dapamahali i padtrymlivali. Asabliva adznaču Alaksandra Mikałajeviča Valvačova i Konach Valancinu Uładzimiraŭnu. Alaksandr Mikałajevič raźvivaŭ mianie z punktu hledžańnia navuki, žyćcia, razumieńnia taho, jak lepš studentam danosić viedy i infarmacyju, jak zrabić, kab na tvaich parach było cikava. Za što ja jamu vielmi ŭdziačny.
Valancina Uładzimiraŭna ŭ svaju čarhu dapamahała i navučała roznym spravam unutry kafiedry, naprykład, jak lepš abnavić i aformić prahramu, kab jana była adnačasova i akademičnaj, i pry hetym utrymlivała ŭ sabie realny prykładny dośvied. Taksama akazvała padtrymku ŭ zapaŭnieńni roznych papier z rektaratam i inšaje, što na samaj spravie taksama važna i častka pracy vykładčyka.
I tak, realny dośvied možna dadać u navučalnuju prahramu. Nichto nie stavić tabie pieraškod, kali ŭ ciabie jość žadańnie, inicyjatyva, abnavić prahramu, dadać svajo bačańnie, — to kali łaska, tam zaŭsiody rady takim ludziam.
Kamientar studenta: «Prosta na parach pracujuć na addalency — a my prosta siadzim»
Pra praktykujučych vykładčykaŭ my zvyčajna čujem dobraje. Ale ŭ hety raz atrymali i niečakany fidbek.
Ivan* — jašče student, vučycca ŭ BDUIR, śpiecyjalnaść nie nazyvaje. Jon zachacieŭ vykazacca pra niehatyŭny dośvied ź niekatorymi vykładčykami-praktykami:
— Adzin čytaje lekcyi pa dvuch pradmietach, jašče dvoje viaduć łabaratornyja pa kožnym ź ich. Usie troje prosta na parach pracujuć na addalency — a my prosta siadzim. Možna było b nie chadzić na takija, ale tady jany staviać propuski.
Jak prachodziać zaniatki: vykładčyk uklučaje prezientacyju na 10 słajdaŭ — raz u 10 chvilin pieraklučaje bieź jakich-niebudź kamientaroŭ. Sam siadzić i piša kod. A ŭ kancy pary adznačaje prysutnych. Na łabaratornych ža my prosta siadzim, a vykładčyki pracujuć: adzin ź ich — prahramist, druhi pracuje ŭ Figma. U kancy znoŭ ža adznačajuć tych, chto prysutničaŭ.
Ci dzielacca hetyja vykładčyki-praktyki z nami viedami, ci raźbirajuć rabočyja kiejsy — nie. Usie znosiny ź imi ŭ nas na ŭzroŭni: «Dobry dzień!» — «Da pabačeńnia!» Sami vykładčyki maładyja, im kala 25-27 hadoŭ.
U dekanat, zrazumieła, nichto sa studentaŭ na ich nie skardziŭsia: nie chočacca ŭskładniać sabie žyćcio. Dy starejšym kursam heta chutčej na ruku: chtości ŭ hety momant taksama pracuje, a kamuści heta i nie treba — jany vyvučajuć materyjał samastojna abo ŭvohule vybirajuć inšy napramak.
Na što asabista ja źviartaŭ uvahu: u nas byli prezientacyi pra GIT i SOLID — choć da taho momantu za plačyma ŭ kožnaha z nas užo byŭ nie adzin kursač i łabaratornaja praca, što treba, kožny i sam daŭno pračytaŭ. Nu i takuju prezientacyju možna za 10 chvilin pračytać — a nie raściahvać na 1,5 hadziny. Tak što asablivaha sensu ŭ takich zaniatkach niama.
Uvohule ja viedaju tolki adnaho vykładčyka ź vialikim dośviedam u IT: dva hady tamu jon pravodziŭ lekcyi pra toje, jak na samoj spravie pracujuć u IT-kampanijach, i davaŭ dadatkovyja materyjały dla vyvučeńnia. Voś takija lekcyi, na jakija chočuć chadzić studenty ź inšych fakultetaŭ (jak ja), — heta lepšaja charaktarystyka vykładčyka.