Parchomčyk acaniŭ straty jabłyk pry viasieńnich zamarazkach
I paabiacaŭ, što z bulbaj užo dakładna hetym razam ŭsio budzie dobra.
Fota: vecteezy.com
U intervju ŭ «Hałoŭnym efiry» staršynia Bresckaha abłvykankama Piotr Parchomčyk raskazaŭ, jak u jaho rehijonie iduć spravy z uborkaj uradžaju. Jon skazaŭ, što z harodninaju ŭ ahraryjaŭ niama prablem, adnak jon kanstatavaŭ, što paśla troch chvalaŭ zamarazkaŭ vielmi surjozna paciarpieli sady.
«U 2024 hodzie my atrymali ŭradžaj 120 tys. t jabłykaŭ, a z ulikam umoŭ nadvorja ŭ 2025-m płanujecca ŭradžaj u miežach 37-40 tys. t, što ŭ try razy mienš, čym u 2024-m», — patłumačyŭ Piotr Parchomčyk:
Jon padkreśliŭ, što paciarpieli ad hetaha biełaruskija ahraryi, jakija ŭkłali peŭny kapitał dla atrymańnia dobraha vyniku, ale pa niezaležnych ad ich pryčynach atrymajuć vynik mienšy.
«Ale navat 40 tys. t chopić nakarmić Biełaruś, tamu što 85-87 tys. t ekspartavali. My dzieści nie daličymsia ŭ ekspartnym patencyjale, ale znojdziem, jak kampiensavać hetyja straty. U pryncypie, jabłyki jość, i jany buduć u zakładcy dla pastupleńnia na pryłaŭki ŭ 2026 hodzie», — zapeŭniŭ Parchomčyk.
A voś z bulbaj budzie ŭsio dobra. Jak adznačyŭ kiraŭnik vobłaści, zychodziačy z vopytu 2024 hoda, pryniali dadatkovyja miery i pavialičyli na 1,2 tys. ha pasiaŭnyja płoščy pad bulbu. «Ciapier bulbu prybirajuć fiermierskija haspadarki, uradžaj dobry, tamu pytańniaŭ ja nie baču, prytym viedaju, što kalehi ź inšych abłaściej taksama pavialičyli pasiaŭnyja płoščy pad harodninu, tamu kraina pavinna być spakojnaj — my bulbaj nakormim», — skazaŭ Parchomčyk.