Vialikaja hutarka z Franakam Viačorkam — pra kruhły stoł z Łukašenkam, pamyłki, chejtaraŭ i hałoŭnaje dasiahnieńnie
Daradca Śviatłany Cichanoŭskaj Franak Viačorka ŭ intervju «Našaj Nivie» raskazvaje, ci zrabiŭ sabie pašpart Novaj Biełarusi, jak składvajucca jaho adnosiny ź Cichanoŭskim i z kim z apazicyi składana pracavać.
Franak Viačorka. Fota tut i dalej: Ofis Cichanoŭskaj
«Kruhły stoł — heta prapanova dla čynoŭnikaŭ, a nie dla Łukašenki»
«Naša Niva»: Ofis Cichanoŭskaj prapanavaŭ ZŠA pravieści kruhły stoł z režymam Łukašenki. Davaj ščyra: nakolki heta realistyčna ŭ pierśpiektyvie bližejšaha hoda ci dvuch?
Franak Viačorka: Treba raździalać — amierykanskuju miedyjacyju dla vyrašeńnia kryzisu i kruhły stoł dziela nacyjanalnaha prymireńnia.
Amierykancam my prapanoŭvajem pieršaje — być miedyjatarami, kab my nie prosta vyzvalili palitviaźniaŭ ź ich dapamohaj, a dabilisia bolš surjoznych niezvarotnych źmienaŭ.
Kruhły stoł — heta inšaje, zadzieł na budučyniu, pasłańnie čynoŭnikam unutry sistemy, što my hatovyja ź imi razmaŭlać. Łukašenka nie viečny, tranzit u toj ci inšaj formie ŭsio roŭna budzie. I my chočam praciahnuć ruku ciapier tym u sistemie, chto padzialaje kaštoŭnaści niezaležnaści, demakratyi. Kruhły stoł moža adbycca ŭ budučyni, chutčej za ŭsio, kali ŭžo Łukašenki nie budzie. Ale ŭžo siońnia chočam pramacać hlebu, adčuć, chto moža być našym sajuźnikam, nu i pakazać, što my chočam mirnych źmienaŭ, jak i balšynia hetych čynoŭnikaŭ.
Ciapier pik palityčnaj zimy. Ale hety etap zakončycca, i nam vielmi važna mieć płan i jasnuju prapanovu da tych ludziej, jakija ŭ sistemie. I kruhły stoł — heta adna z takich prapanovaŭ. Zaraz APK rychtuje detalny kancept, jak jon moža vyhladać pry roznych faktarach, ź mižnarodnaj miedyjacyjaj ci biez.
«NN»: Niezvarotnyja źmieny — što ty maješ na ŭvazie? Spynieńnie represij ci źmienu ŭłady taksama?
FV: Łukašenka choča adnaho — zamarozić sistemu, umacavać dyktaturu. Jahonaja zadača — heta pieraharnuć staronku, minimum ludziej vyzvalić, ale pry hetym vyjści ź izalacyi i źniać sankcyi. Naša zadača — heta pamianiać status-kvo. U amierykancaŭ jość instrumienty, kab nie tolki vyzvalić ludziej, a dabicca bolšaha — deeskałacyi, spynieńnia represij, spynieńnia ŭdziełu Biełarusi ŭ vajnie, kab zakłaści asnovu dla tranzitu. My hatovyja i da publičnych, i da zakrytych pieramovaŭ, kali heta dapamoža palepšyć situacyju.
«NN»: Z hetych metaŭ na bližejšy hod što realistyčnym ty ličyš?
FV: Šmat što zaležyć ad hieapalityčnaj situacyi. Niemahčyma razhladać Biełaruś asobna ad vajenna-palityčnaj situacyi. My ŭ zakładnikach vajennaj epapiei Pucina. I kali budzie niejki pavarot na ŭkrainskim froncie, heta, biezumoŭna, adkryje mahčymaści dla Biełarusi. Ja dumaju, što da viasny my zrazumiejem, kudy situacyja ruchajecca. I heta buduć źmieny abo ŭ bok eskałacyi, što, na žal, nielha vyklučać, albo ŭ bok niejkaha zamireńnia i zamarozki, i tady my možam hetym momantam skarystacca.
«NN»: Čamu ty dumaješ, što Łukašenka pahodzicca na taki kruhły stoł?
FV: Ja sumniajusia, što Łukašenka pahodzicca na kruhły stoł. Jon nikoli na dyjałoh ź biełarusami nie išoŭ, i naŭrad ci pojdzie. Kruhły stoł — heta prapanova dla čynoŭnikaŭ, elitaŭ, namienkłatury, na budučyniu.
Z Łukašenkam siońnia samaje važnaje — zmusić jaho da sastupak. I jon pad ciskam sankcyj i hieapalityčnaj situacyi prajaŭlaje da hetaha hatoŭnaść. Kantakt z amierykancami staŭ mahčymy, tamu što Łukašenku vielmi balić. Jamu balać sankcyi, balić izalacyja, i jon baicca źmienaŭ na ŭkrainskim froncie. I jon vymušana idzie na dyjałoh z amierykancami, tamu što bačyć u hetym niejkuju pierastrachoŭku dla siabie.
Łukašenka sprabuje dabicca pasłableńnia palityki ŭ dačynieńni da Biełarusi, nie zrabiŭšy ničoha ŭzamien. Vyzvaliŭšy Cichanoŭskaha, jon ciapier patrabuje źniać sankcyi. My ličym, što hetaha niedastatkova.
A kali kazać pra pasłableńnie sankcyj, tolki kali budzie vyzvalena 500, 1000 čałaviek, tady možna niešta abmiarkoŭvać. Łukašenka viadzie handal palitviaźniami, i sprabuje maksimalna nabić canu. A naša zadača — vycisnuć ź jaho maksimum.
Biezumoŭna, dobraachvotna Łukašenka ŭładu addavać nie źbirajecca. Ale kali da hetaha dojdzie, jon moh by raźličvać na harantyi biaśpieki dla jaho i jaho siamji. Litaralna paru tydniaŭ nazad Cichanoŭskaja abmiarkoŭvała taki varyjant z zamiežnymi lidarami, i vykazvałasia takaja dumka, što ŭ Łukašenki prosta niama šlachu adychodu. Ja dumaju, heta toje, što biełaruskaje hramadstva budzie tolki vitać.
Tak, siońnia heta moža vyhladać dalokim, małarealistyčnym, ale situacyja ž budzie niepaźbiežna raźvivacca. I kali Łukašenka hipatetyčna pahodzicca na mirny tranzit, navat kali jon patencyjna zojmie niekalki hadoŭ, to harantyi biaśpieki dla jaho, dla jaho siamji možna razhladać. Ale pry ŭmovie, kali jon sapraŭdy mirna adchodzić, represii spyniajucca, biełarusy viartajucca dadomu. Kali heta nie adbyvajecca, to ŭsio moža pajści pa inšym šlachu, i skončycca dla jaho sudovym pracesam — biełaruskim ci mižnarodnym. Mnohija nikoli nie prabačać jamu ŭsie ździejśnienyja złačynstvy.
«Tramp pazicyjanuje siabie miratvorcam. I my jamu prapanoŭvajem skončyć jašče adnu vajnu, nie pačynajučy»
«NN»: A ty nie dumaješ, što ŭ momant hetaha tranzitu ci śmierci Łukašenki čynoŭniki chutčej pabiahuć nie da vas i da Zachadu razmaŭlać, a da Rasii?
FV: Za apošnija piać hadoŭ ja zrazumieŭ adno — što siarod čynoŭnikaŭ vielmi roznyja ludzi i ź vielmi roznaj matyvacyjaj. Ad čystych technakrataŭ i patryjotaŭ da admarožanych fanataŭ «ruskaha miru». U vypadku vakuumu ŭłady ŭsie pabiahuć u roznyja baki. I ŭsie buduć šukać varyjanty, kab zachavać toje, što jany majuć, i zachavać siabie ŭ sistemie.
I tamu tak važna mieć alternatyŭnyja instytuty z mocnaj mižnarodnaj padtrymkaj, kab zrabić lepšuju prapanovu dla hetych samych čynoŭnikaŭ. Umoŭna kažučy, Cichanoŭskaja ci pierachodny kabiniet prychodziać i kažuć: Rasija prapanuje vam izalacyju i status-kvo, a my prapanoŭvajem reformy, novyja vybary, vychad Biełarusi ź izalacyi i źniaćcie sankcyj. Jeŭropa vuń hatovaja dać 3 miljardy jeŭra zaŭtra i jašče 10 miljardaŭ u nastupnyja miesiacy na praviadzieńnie reformaŭ, patencyjnaja jeŭraintehracyja z adkryćciom miežaŭ. Heta naš ofier vam, i vy možacie być častkaj hetaj budučyni, kali nie zaplamleny ŭ złačynstvach.
«NN»: A jaki budzie vaš ofier dla siłavikoŭ?
FV: Siłaviki taksama roznyja. Niejkaha ofieru dla ŭmoŭnych hubazikaŭcaŭ i hebešnikaŭ, jakija biaruć udzieł u represijach, u nas siońnia niama. Za złačynstvy treba budzie adkazvać.
Ale kali brać rehularnuju armiju, bolšaść supracoŭnikaŭ Ministerstva ŭnutranych spraŭ, Śledčy kamitet — tam jość vielmi šmat sumlennych ludziej. I treba indyvidualna padychodzić, jak prapisana ŭ našaj kancepcyi lustracyi. Balšynia hetych ludziej nie zaplamlenyja i nie ŭdzielničali ŭ złačynstvach. Ja dumaju, što ź imi jość sens pracavać.
U biełarusaŭ, asabliva ŭ sistemie, jość unikalny talent vyžyvać i prystasoŭvacca da situacyi. Jany mohuć u kamunikacyi z nami być adnymi, a na naradach z Łukašenkam — supraćlehła inšymi. Hetaksama i ŭ vypadku pieramien, kali šali paviernucca, mnohija ŭ režymie stanuć hałoŭnymi refarmatarami.
Tam unutry sistemy, u tym liku siarod vajskoŭcaŭ, niama niejkaj ideałahičnaj apory, kab trymacca za režym da śmierci, i tym bolš trymacca za Rasiju. Dy i niejkich fanatyčnych rusafiłaŭ tam mienšaść. Absalutnaja balšynia, u tym liku ŭ rehularnaj armii, praniezaležnickaja.
Na mnohich ź ich my zmožam raźličvać u vypadku pieramien. A siońnia pasyłać im pazityŭnyja mesedžy. Režym im kaža: «Kali pamianiajecca ŭłada, vas usich pakarajuć, pasadziać, paviesiać». Takoha nie budzie. Treba być hatovymi praciahnuć adno adnamu ruki, dziela zachavańnia niezaležnaści i demakratyčnaj budučyni Biełarusi.
«NN»: Navošta kruhły stoł amierykancam? Pry Trampie Amieryka stała vieści bolš izalacyjanisckuju palityku.
FV: Amierykancam i prezidentu Trampu važna mieć pośpiechi na mižnarodnaj arenie. Za apošnija paŭhoda Trampu ŭdałosia paspryjać spynieńniu niekalki vajennych kanfliktaŭ.
Jon pazicyjanuje siabie miratvorcam. I my jamu prapanoŭvajem skončyć jašče adnu vajnu, nie pačynajučy. Skončyć 30-hadovy kryzis, jaki nie atrymałasia vyrašyć nivodnamu inšamu palityku, nivodnaj mižnarodnaj arhanizacyi.
U Trampa jość nieabchodnyja ryčahi ŭpłyvu, pierniki i puhi. U rehijonie turbulencyja, jakaja adkryvaje peŭnyja mahčymaści. Amierykancy sapraŭdy zacikaŭlenyja ŭ bolš istotnych źmienach, čym vyzvaleńnie paru dziasiatkaŭ čałaviek. Kali ŭžo ŭstupać u dyjałoh ź Mienskam, to vycisnuć z hetaha maksimum. I heta taksama ŭ našych intaresach.
«Kavaleŭski niečakana raźviarnuŭ svaje pazicyi na 180 hradusaŭ»
«NN»: Kavaleŭski nazvaŭ inicyjatyvu pra kruhły stoł pravakacyjnaj. Jak ty prakamientuješ?
FV: Kali my dojdziem da tranzitu, kruhły stoł budzie prosta nieabchodnaściu. Heta pasył namienkłatury i pramacvańnie hleby na budučyniu. A amierykanskaja miedyjacyja — heta toj šaniec siońnia, jakim treba karystacca dziela deeskałacyi situacyi. Ničoha pravakacyjnaha tut niama, i svaje mesedžy my kaardynujem z partniorami.
«NN»: Što ŭ vas za kanflikt z Kavaleŭskim?
FV: Jon niečakana raźviarnuŭ svaje pazicyi na 180 hradusaŭ.
Čuŭ taki žart, što ci to jaho ŭkusiŭ Prejhierman, ci to jon choča nazad na pracu ŭ MZS Biełarusi. Ciapier mižnarodnaja aktyŭnaść Kavaleŭskaha skiravanaja na apraŭdvańnie Łukašenki, vyviadzieńnie ź izalacyi i z-pad sankcyj. Chacia zdajecca, ciapier toj momant, kali treba vyciskać ź situacyi maksimum, vyciahvać jak možna bolšuju kolkaści ludziej, dabivacca bolšych sastupak. I ni ŭ jakim razie samim nie panižać staŭki.
«NN»: Ty dapuskaješ, što vy jašče budziecie pracavać u adnoj kamandzie?
FV: Časam žyćcio składvajecca tak, što treba pracavać i z tymi, z kim razychodziacca pazicyi. Važna, kab supadali mety i kaštoŭnaści. A pazicyi, asabliva na mižnarodnaj arenie, nieabchodna ŭzhadniać. U Kabiniecie i ŭ Ofisie ciapier mocnaja mižnarodnaja kamanda, jakaja adkrytaja da supracy na pryncypach uzajemapavahi i davieru dziela pieramienaŭ u Biełarusi.
«NN»: Z Kraŭcovym u adnoj kamandzie možacie być?
FV: Nu, ja prosta nie viedaju, što Kraŭcoŭ umieje rabić rukami, na praktycy, kab jaho u niejkuju spravu siońnia anhažavać. Ja jaho bačyŭ na iventach, bačyŭ u čaciku refarmataraŭ — vielmi šmat błaznavańnia. Čutki, intryhi, prykolčyki, ale jak heta dapamahaje spravie — nie viedaju. Nie ŭpeŭnieny, ci ŭmieje jon u kamandnuju hulniu.
«NN»: Jość palityki ŭ apazicyi, z kim ty nie hatovy pracavać?
FV: Nie, u mianie takoha niama. Pryjdzie čas — budziem pracavać i damaŭlacca z usimi. My ž navat na ŭsie mierapryjemstvy zaprašajem i Paźniaka, i Chartyju, i ŭsich chejtaraŭ. I ŭsim dajom słova — a jak inakš? Jość, biezumoŭna, ludzi, ź jakimi składana, jakija kanfliktnyja, ź niejkimi ambicyjami.
Ale navat kali my adno adnaho možam nie lubić na asabistym uzroŭni, my ŭsio roŭna, asabliva kali vychodzim na mižnarodnuju arenu, pavinny pracavać razam. Ja ciapier z Vadzimam Prakopjevym amal kožny dzień na suviazi, chacia zusim niadaŭna jon chejciŭ našu pracu dy i mianie asabista. Jon choča być karysnym spravie, pa amierykanskim kirunku. I mnohija idei jaho cikavyja i karysnyja.
Našmat składaniej budzie razmaŭlać z tymi, chto ŭ sistemie ŭ Miensku. Tam voś ludzi zusim inšyja. Voś ci zmožam my znajści supolnuju movu? Tam inšyja kaštoŭnaści, pryjarytety, vielmi prahmatyčnyja i časta navat cyničnyja.
«Kali jeŭrapiejcy čujuć hałasy, maŭlaŭ, my prajhrali, to hučyć spraviadlivaje pytańnie — a navošta nam vas padtrymlivać?»
«NN»: Niekatoryja kažuć, što vašaj asnoŭnaj metaj musić stać vyzvaleńnie palitviaźniaŭ, tamu što inšyja mety nievykanalnyja.
FV: Vyzvaleńnie — heta pieršy krok. Ale akramia jaho, my pavinny stavić i palityčnyja mety. Tak,
palitviaźni — heta naš bol. Ale pieršapryčyna — palityčnaja, i zmahacca treba ź joj. Kali my kapitulujem, admovimsia ad palityčnaj baraćby — to my i palitviaźniaŭ nie vyzvalim, i situacyju nie pamianiajem.
I tady ŭžo nikomu nie patłumačyš, što biełarusy i režym nie adno i toje ž.
Bolš za toje, kali jeŭrapiejcy čujuć hałasy, maŭlaŭ, my prajhrali, treba być realistami, źniać sankcyi, i hetak dalej, hučyć spraviadlivaje pytańnie — a navošta nam tady vas padtrymlivać, navošta ŭsia heta padtrymka dla miedyja ci pravaabaroncaŭ, usie hetyja vizy ci prytułak dla palityčnych uciekačoŭ. Biełarusaŭ padtrymlivajuć, tamu što my supraciŭlajemsia.
Nas pavažajuć tamu, što my zrabili namahańnie ŭ 2020-m i praciahvajem jaho rabić. Heta niesuvymierny boj, ale jaho treba vieści.
«NN»: U Ofisa zvyčajna takaja pazicyja publičnaja — nie ŭstupać u kanflikty, nie adkazvać na krytyku inšych palitykaŭ. Ty ličyš heta pravilnym?
FV: Liču pravilnym. Što źmienicca ad taho, što Ofis pačnie ŭstupać u publičnyja svarki? U nas ža jość struktury, niejkaja sistema pryniaćcia rašeńniaŭ, dyskusii. My ž budavali hetyja struktury, kab cyvilizavana abmiarkoŭvać i vyrašać prablemy. Kali jość kanflikt, možna vynieści heta na abmierkavańnie ci ŭ Kaardynacyjnuju radu, ci ŭ Kabiniet. Kali prosta ŭstupać u «bulbasračy» ŭ fejsbukach, usie tolki pierasvaracca, jašče bolš palaryzujucca, i nijakaj karyści nie budzie. Zadača Śviatłany dy i ŭvohule Ofisa — usich abjadnoŭvać. Nie zajmać niečuju pazicyju va ŭnutranych kanfliktach, a kali treba, być miedyjataram.
A na krytyku, my, viadoma, reahujem, źviartajem uvahu. Mnohija ž zaŭvahi spraviadlivyja, my ŭsie robim pamyłki. Ale navošta svarycca ŭ pabliku, heta sieje biaźvierje i rasčaravańnie ŭnutry supolnaści, demabilizuje i dematyvuje našych prychilnikaŭ.
«NN»: Ja dumaju, što bolš rasčaravańnia vyklikali ŭ ludziej pravały, jakija byli. Naprykład, uciečka «Hajuna», źniknieńnie Mielnikavaj, skandał z dykpikami Stryžaka. Čamu apošnim časam pamyłak tak šmat?
FV: Zbolšaha hetyja pravały źviazanyja z atakami režymu, i było b dziŭna, kali b hetych atak nie było. Nasamreč za cełych piać hadoŭ usie hetyja kryzisy možna pieraličyć pa palcach ruk. Suprać nas pracuje ŭsia hebešnaja sistema, rasiejskija słužby.
Kryzisy mohuć być, važna jak my ź ich vychodzim. Paśla źniknieńnia Mielnikavaj Kaadynacyjnaja rada niejak adnaviła pracu. Škada «Hajuna». Tak, była čałaviečaja pamyłka, ale nielha abiasceńvać rolu, jakuju syhraŭ «Hajun» dla Biełarusi i našaj supolnaści. Što jany zrabili i dla Ukrainy, i dla biełaruska-ŭkrainskich adnosinaŭ, i dla praduchileńnia ŭdziełu Biełarusi ŭ vajnie — heta vialikaja zasłuha «Hajuna».
Režym atakuje, a nam nie chapaje ŭdałych kontrnastupaŭ, pazityŭnych kampanij, jakimi b biełarusy mahli hanarycca. Ja voś dumaju, što i vyzvaleńnie Cichanoŭskaha, palitviaźniaŭ — heta taksama supolnaja pieramoha, jakuju my niedaaceńvajem. I toje, što amierykancy zanialisia vyzvaleńniem palitviaźniaŭ, heta vynik doŭhaj i składanaj pracy. Nam prosta treba bolš zaŭvažać pazityŭnych rečaŭ i nie davać niejkim kanfliktam pahruzić siabie ŭ bałota.
«Łatuška — top-vorah dla Łukašenki. A mnie litoŭcy skazali nie śviacicca, tamu što śpiecsłužby šukajuć, jak padabracca»
«NN»: Łatuška niadaŭna kazaŭ, što nibyta łukašysty pieradavali Kiełahu kampramat na apazicyju. Ty štości čuŭ pra heta?
FV: Nie čuŭ, ale i nielha vyklučać. Łukašysty źbirajuć usie publičnyja dyskusii, pierapiski, svarki, kab dyskredytavać palityčnych apanientaŭ, pieradajuć zamiežnym dypłamatam. Naprykład, chtości raskrytykavaŭ Litvu — my viedajem, što jany heta abaviazkova pierakinuć litoŭcam, maŭlaŭ, hladzicie, vas «biehłyja» krytykujuć. Apošni hod heta praca intensifikavałasia.
A Łatuška, niesumnienna, top-vorah dla Łukašenki, jon jaho nienavidzić. I Łatuška zastajecca ci nie hałoŭnaj mišeńniu dla režymu.
«NN»: Tamu što vychadziec ź sistemy?
FV: Tamu što vychadziec ź sistemy, tamu što krytyčny, aktyŭny, enierhičny. Enierhii Łatuški možna pazajzdrościć, prosta kruhłasutačna pracuje. Jon zajmajecca samaj balučaj dla Łukašenki temaj — heta adkaznaść i sankcyi. Kaniečnie, Łukašenka chacieŭ by Łatušku źniščyć, spynić. Ja dumaju, što takuju zadaču jon i pastaviŭ svaim słužbam — luboj canoj. I moža być, navat ataka na Mielnikavu, kali jana płanavałasia, to heta była ataka na Łatušku.
«NN»: A tabie pahrozy pastupali?
FV: Mnostva.
Mnie navat litoŭcy skazali nie chadzić nikudy, nie śviacicca, tamu što raspracoŭvajuć i šukajuć, jak padabracca. Pa starych znajomych, siabrach zakidajuć niejkija prapanovy ab supracy, pahražajuć prablemami dla siemjaŭ u Biełarusi.
Asabista mnie hebešniki nie pišuć, ale šukajuć słabyja miescy, kab padabracca bližej. Ale ja nikudy nie chadžu asabliva, ź nieznajomcami nie kamunikuju, tamu heta nie tak prosta. Śpiecsłužby, jak praviła, zachodziać praź ludziej, tamu treba być vielmi akuratnym z atačeńniem. My ŭ Ofisie ŭzmacnili miery biaśpieki paśla Mielnikavaj. Pravierki, vieryfikacyi…
«NN»: Dadatkovuju achovu najmali?
FV: Nie. Ale za piać hadoŭ byli sproby ludziej sa stromnaj bijahrafijaj praniknuć da nas. Byŭ vypadak, kali čałaviek chacieŭ naniacca na supracoŭnika pa biaśpiecy. Ale na etapie vieryfikacyi my daviedalisia, što jon supracoŭničaŭ z KDB. Da 2017 hoda, ale ŭ KDB byłych supracoŭnikaŭ nie byvaje. Meta śpiecsłužbaŭ zaraz — paźniščać publičnych fihur, struktury demakratyčnych siłaŭ, kab nie było alternatyvy. I nam, biełarusam, treba źbierahčy maralny suvierenitet. Kali nie budzie demakratyčnych siłaŭ, tady zastajecca tolki Łukašenka, jaki pradstaŭlaje Biełaruś. I tady ŭ jaho kart-błanš na lubyja dziejańni, na lubyja represii, i voś tady my paniasiem paŭnatu adkaznaści za ŭsie jaho złačynstvy, u tym liku za vajnu va Ukrainie. I nichto nie dakaža, što biełarusy supraciŭlalisia.
«Dla Cichanoŭskaha ja vystupaju dakładna nie daradcam»
«NN»: Cichanoŭskaj pahrozy pastupajuć?
FV: Ja nie viedaju, ci byli naŭprost. Jana abaroniena fizična, i dziakuj Litvie za heta. Jość niezrazumiełyja sproby praniknuć u atačeńnie, niejkim čynam naviazacca ŭ siabry. Ale
siła Cichanoŭskaj u tym, što da jaje ničoha nie prylipaje, kryštalnaj čyścini čałaviek. Maksimalna sumlenny, ščyry. I tamu ŭ režymu nie atrymałasia jaje nijak dyskredytavać za hetyja piać hadoŭ.
«NN»: A jak ź Cichanoŭskim u vas adnosiny?
FV: Narmalnyja, pracoŭnyja. Charaktar u jaho, viadoma, vybuchovy. Jon zaraz vielmi zaniaty — piać hadoŭ nazapašvaŭ idei prajektaŭ, pajezdak i zaraz załpam pačynaje ich realizoŭvać. I jamu paŭsiul treba dapamoha. A ŭ nas prosta niama takoha resursu čałaviečaha, kab usie idei dapamahčy jamu realizavać. Ale dapamahčy treba, tamu što jon — mahutny instrumient baraćby z režymam. Zaraz jon choča prajechać pa ŭsich dyjasparach.
«NN»: Ty dla jaho taksama vystupaješ daradcam?
FV: Dakładna nie daradcam. Chutčej, kantaktam dla vyrašeńnia tych ci inšych prablem. Dumaju, što čas rasstavić, jon zojmie niejkuju nišu.
Jamu padabajecca status pieršaha džentelmiena, ale ŭsio roŭna ŭ dušy jon revalucyjanier, i jamu, zdajecca, nie chapaje prastory ŭ vyhnańni. I tym bolš nie chapaje prastory ŭ miežach demakratyčnych instytutaŭ. I jon choča bolš rabić kantentu, mienavita na Biełaruś, ź biełarusami.
«Lićvinizm — balučaja tema, čaplaje emacyjna litoŭcaŭ»
«NN»: Nakont intaresaŭ biełarusaŭ za miažoj. Ofis Cichanoŭskaj znachodzicca ŭ Litvie. Ale pry hetym za apošni hod litoŭcy zabaranili ŭjezd mašyn na biełaruskich numarach, dahetul časam pryznajuć pahrozaj nacbiaśpiecy ludziej, jakija prosta pracavali ŭ banku ci na čyhuncy. Čamu nie ŭdajecca vyrašyć hetyja pytańni?
FV: Situacyja pahoršała, kali pačałasia vajna. Na pieršaje miesca vyjšli pytańni biaśpieki. Mienavita vajna, mihracyjny kryzis, pravakacyi z boku Rasii — heta ŭ vialikaj stupieni vyznačaje ciapierašniuju palityku pa Biełarusi
I naša zadača hetyja try hady — kab hetaja palityka nie biła pa sumlennych biełarusach. Naprykład, atrymałasia pa mašynach zrabić vyklučeńnie — kiroŭcy ź litoŭskaj vizaj ci litoŭskim DNŽ mohuć pryjazdžać na svaim aŭtamabili. Vizy humanitarnyja, jakija dajuć mahčymaść atrymać humanitarny DNŽ, vydajucca. Biznes DNŽ, pracoŭnyja vydajucca taksama ŭ vializnaj kolkaści. Z šenhienskimi vizami biełarusam možna ŭjazdžać na terytoryju Litvy — rasiejcam nielha.
Pavialičyli da troch hadoŭ termin dziejańnia dla niekalkich typaŭ DNŽ, pašparty zamiežnika vydajucca na try hady. To-bok u Litvie, kali brać lehalizacyju, sistema pracuje dosyć efiektyŭna. I my ščyra ŭdziačnyja litoŭskamu ŭradu za ŭsiu padtrymku i za toje, što iduć nasustrač.
Što my nie možam pakul što vyrašyć, heta jasnyja pracedury pryznańnia pahrozaj nacyjanalnaj biaśpieki. Vielmi časta słužby pierastrachoŭvajucca i zanosiać u pahrozu aŭtamatam tych, chto pracavaŭ u dziaržaŭnych ustanovach ci słužyŭ u vojsku. Tut najlepšaja rekamiendacyja — kali nie zhodnyja, źviartacca ŭ sud, Litva — pravavaja dziaržava. Užo jość šmat prykładaŭ, kali ludzi asprečvali rašeńnie i atrymlivali dakumienty.
Na žal, mnohija biełarusy z humanitarnymi i zvyčajnymi DNŽ časta jeździać u Biełaruś, i, naturalna, heta napružvaje litoŭskuju biaśpieku. Treba pryniać, što biełarusaŭ, pakul idzie vajna, buduć usprymać jak patencyjnuju pahrozu. My nie možam vyrašyć mnohija prablemy, ale možam skarektavać staŭleńnie da biełarusaŭ. I my hetym zajmajemsia.
«NN»: Čamu vam nie ŭdałosia spynić raskručvańnie temy lićvinizmu?
FV: Balučaja tema, čaplaje emacyjna litoŭcaŭ. Dla litoŭcaŭ pytańni identyčnaści, niezaležnaści, terytaryjalnaj cełasnaści — śviatyja. I «lićvinizm», jaki, biezumoŭna, zakidvajecca łukašenkaŭskimi i rasiejskimi śpiecsłužbami, bje pa tym, što tak važna dla litoŭcaŭ. Dla biełarusaŭ — heta źjava marhinalnaja, a ŭ Litvie jana čaplaje vielmi mnohich.
I davajcie pastavim siabie na miesca litoŭcaŭ, jak by my reahavali, kali b niechta pačaŭ raskručvać temu, što Biełarusi nie było, što ŭsio heta — častka Rasii, naprykład. My b baranili svajo. Tamu treba z razumieńniem stavicca, spakojna razmaŭlać. Pakinuć histaryčnyja dyskusii historykam. I nie dapuskać, kab z boku biełarusaŭ hučali niejkija histaryčnyja pretenzii i źniavahi da Litvy — heta škodnaja dziejnaść.
Z «Pahoniaj», zdajecca, užo razabralisia, litoŭcy prosta nie pamiatajuć, što ŭ biełarusaŭ heta byŭ dziaržaŭny hierb. Mahčyma, biełarusy ŭ Litvie prosta mała tusujucca ź litoŭcami. Kab biełaruskija supołki bolš rabili sumiesnyja rečy ź litoŭskimi, mahčyma, mnohich prablem by nie było.
«Kali reformu «Biełsata» rychtavali, to płanavali ŭsie zamiežnyja redakcyi abjadnać pad adnym brendam»
«NN»: Nakont supracy z polskimi ŭładami. Za apošnija hady pad skaračeńnie, naprykład, trapiŭ biudžet «Biełsata». Čamu nie zmahli adstajać?
FV: «Biełsat» trapiŭ pad reformu polskaha zamiežnaha viaščańnia. Tak, jon staŭ mienš samastojnym. Biudžet zamiežnaha viaščańnia ciapier raźmiarkoŭvajecca pamiž anhielskaj, ukrainskaj, rasiejskaj redakcyjami i «Biełsatam». Ale hałoŭnaje, što «Biełsat» praciahvaje pracavać, brend zachavany. Kali reformu rychtavali, to płanavali ŭsie zamiežnyja redakcyi abjadnać pad adnym brendam. Heta ŭdałosia adstajać. Kamanda pracuje, biełaruskamoŭnaść kanała zachoŭvajecca, adnosiny «Biełsata» z MZS taksama nibyta narmalnyja. Ministr Sikorski naviedaŭ «Biełsat» i zapeŭniŭ jaho ŭ dalejšaj padtrymcy. Zdajecca, kryzis vyčarpany.
«NN»: Ci jość u vas mahčymaść upłyvać na situacyju ź biełarusami ŭ Hruzii, dzie za apošnija piać hadoŭ nivodnaha palityčnaha prytułku nie vydali?
FV: Faktyčna niama. Hruzinskija ŭłady ad pačatku kazali, što nie buduć davać prytułki. Jašče kali ŭ nas byŭ dyjałoh. Paśla pratestaŭ apošnich dyjałoh z pradstaŭnikami kirujučaj partyi amal syšoŭ na nul. Ciapier pastajannych adnosin z uładami ŭ nas niama. I tamu my raim biełarusam, kali jość pahroza biaśpiecy i kali niama dakumientaŭ, šukać alternatyŭnyja varyjanty. Navat Armienija bolš biaśpiečnaja i adkrytaja ciapier, čym Hruzija ŭ hetym płanie.
Ale my znajšli varyjant evakuacyi z Hruzii tych, chto pad pahrozaj, i praz partniorskija ambasady dapamahajem rabić vizy. Ratavać ludziej my možam u krytyčnych vypadkach, ale vyrašyć pytańnie ź lehalizacyjaj na siońnia vielmi ciažka.
«Možna było b utrymać vulicu, kali b dziejničali troški inakš»
«NN»: Za apošnija piać hadoŭ što b ty nazvaŭ pamyłkaj demsiłaŭ? Dzie b dziejničali inačaj ciapier?
FV: Było šmat momantaŭ, jakija možna było zrabić inačaj.
Naprykład, utrymać vulicu, kali b dziejničali troški inakš. Dzieści nie dapracavali, dzieści ludzi nie byli hatovyja. Ale pakul vulica była, byŭ šaniec. Vulica ŭ Minsku skončyłasia ŭ śniežni 2020, adkryŭsia vializny machavik represij, i heta stała vialikim udaram dla ŭsiaho ruchu.
Druhoje — heta, mahčyma, pierabolšanyja spadziavańni na chutkaje viartańnie. Pamyłka ci nie, ale my nijak nie praličyli, nie byli hatovyja da vajny. A tut možna było inakš dziejničać — u płanie i supracy z Ukrainaj, i mabilizacyi dabraachvotnikaŭ, i padtrymki hetaj tematyki. Ale my nie padrychtavalisia ni palityčna, ni infarmacyjna da hetaha. I pierastrojvalisia na chadu. Vajna poŭnaściu pamianiała situacyju, zrabiła zakładnikami hieapalityčnaj abstanoŭki.
Z druhoha boku, kali kažuć, čaho my dabilisia ci nie dabilisia, treba pahladzieć, jak by mahło być, kali b my nie rabili tuju pracu, jakuju rabili, asabliva paśla 2022 hoda. Tady b biełarusaŭ dakładna adharadzili rovam z krakadziłami, zapisali b u rasiejcy, i nie było b u nas navat šancu na pieramieny. Taja praca pa vyroŭnivańni adnosinaŭ da biełarusaŭ, pa subjektnaści, pa ŭzmacnieńni hałasoŭ i ŭnutry, i zvonku krainy, dała biełarusam prava kazać, što my nie ahresary, što heta łukašenkaŭski režym ahresar.
Užo ciapier dumaju, jak možna było inakš pabudavać infarmacyjnuju pracu. Ale ŭsie piać hadoŭ — heta praca va ŭmovach kryzisu. U nas nie było raskošy rabić stratehii na hod-paŭtara i spakojna ich realizoŭvać, tamu što ty zapuskaješ niejkuju kampaniju, a praz try miesiacy ci vajna, ci Pryhožyn, i mianiajecca ŭvieś raskład sił.
Nam nie chapała i nie chapaje dahetul danych «ź ziamli», sacyjałohii, analityki. Časam nam nie chapaje chutkaści ŭ reakcyi, nie chapaje idej dla praaktyŭnych dziejańniaŭ, kab na apiaredžańnie pracavać. Vielmi časta my idziem za paradkam dnia Łukašenki. Treba naadvarot, kab jon reahavaŭ za nami.
«My zafiksavali ŭ Jeŭropie toje, što biełarusy — nie Rasieja i biełarusy — nie režym»
«NN»: Što hałoŭnym dasiahnieńniem nazavieš?
FV: Kali brać palityčna, to
my zafiksavali ŭ Jeŭropie toje, što biełarusy — nie Rasieja i biełarusy — nie režym. Da biełarusaŭ absalutna inšaje staŭleńnie ŭ śviecie, u Jeŭropie, čym da rasiejcaŭ. I heta adlustroŭvajecca i na vizach, i na adkrytaści, i na tym, što z nami kamunikujuć.
Druhoje, što ŭpieršyniu, napeŭna, za 35 hadoŭ niezaležnaści ŭ Jeŭropie kažuć, što Biełaruś moža stać siabram Jeŭrapiejskaha źviazu. Uładzimir Astapienka, jaki byŭ dypłamatam, moža paćvierdzić, što ŭ 90-ja, 2000-ja hady z hetaha paśmiajalisia b. A zaraz i Ursuła fon der Lajen, i Kaja Kałas kažuć, što budučynia Biełarusi ŭ Jeŭraźviazie. I ja dumaju, što heta vialikaje dasiahnieńnie, jakoje spracuje ŭ budučyni.
Nam udałosia zbudavać za miažoj infrastrukturu, jakoj niama ni ŭ adnaho inšaha ruchu ŭ padobnych umovach. Heta i dyjaspara, i inicyjatyvy, i fondy salidarnaści. I pašparty, urešcie rešt. Heta vyklikaje vialikaje zachapleńnie ŭ śviecie.
«Časam testuju pašpart Novaj Biełarusi padčas pajezdak»
«NN»: Ale nakont pašparta, ci nie varta pryznać heta pamyłkaj? Bo pakul heta tolki suvienir, i kali jon stanie dziejnym dakumientam, nichto nie daje prahnozaŭ.
FV: Absalutna nie liču. Składany prajekt. Toje, što ŭžo pačali vydavać — vialikaje dasiahnieńnie. Sam fakt jaho isnavańnia, pa mižnarodnych standartach, navat bieź jurydyčnaha statusu — heta ŭžo dasiahnieńnie. Pryznańnie — heta pytańnie času, raźvićcia padziej. Intuicyja padkazvaje, što pašpart jašče syhraje svaju histaryčnuju rolu. Jon pakazvaje, što ŭ biełarusaŭ, navat u vyhnańni jość ambicyi i śmiełaść bracca za takija składanyja inicyjatyvy.
Hnacca ciapier niama kudy, u pieršuju čarhu — davajcie vyrašym pytańnie z pašpartami zamiežnika. Novy pašpart — doŭhaterminovaje rašeńnie, jakoje dapamoža biełarusam u vyhnańni paćviardžać biełaruskaje hramadzianstva. Zaraz usio bolš i bolš ludziej buduć bieź biełaruskich pašpartoŭ. Pašparty buduć skančvacca, buduć ich hublać. My prapanujem, kab pašpart Novaj Biełarusi vykarystoŭvaŭsia jak supravadžalny dakumient.
«NN»: Ty zrabiŭ sabie pašpart?
FV: Biezumoŭna.
Časam ja jaho testuju padčas pajezdak, jak pracuje elektronny čyp, jak pracuje identyfikacyja asoby. Jasna, što ja nie mahu ź im pierasiakać miažu, nie mahu pajści ŭ bank ci ŭ dziaržaŭnyja orhany. Ale kali ŭ hateli čekinišsia, prykładaješ hety pašpart da elektronnaj sistemy i ŭsia tvaja ankieta pieranosicca na kamputar.
Moža stacca i tak, što pašpart stanie treveł-dakumentam, ale da hetaha jašče doŭhi šlach i mora biurakratyčnych praceduraŭ treba prajści. Dobra, što vyrašyli jaho rabić elektronnym: z 2027, zdajecca, Jeŭrasajuz całkam piarojdzie na elektronnuju sistemu. Tamu technałahična jon nie sastareje, jak minimum jašče hadoŭ 10. Chacia toje, što jon elektronny, jakraz robić jaho dosyć darahim.
Pašpart stvaraje cikavaść da Biełarusi ŭ cełym. Viedaju, što ŭžo i navukovyja pracy pra jaho pišuć. Tak, heta taki vialiki ekśpierymient. Ale ŭ cełym naš ruch, naša baraćba hetyja piać hadoŭ — heta vialiki ekśpierymient. I jon nie maje precedentaŭ.
«NN»: Ale my ciapier bližej da pieramien, čym u 2020-m, ci nie?
FV: Nie viedaju. Tady, u 2020-m, heta była naša biełaruskaja Revalucyja hodnaści. A ciapier my apynulisia ŭ viry vialikaha hieapalityčnaha zruchu. Tak, mnohaje zaležyć ad biełarusaŭ, ale daloka nie ŭsio. I pieramieny buduć u vialikaj stupieni zaležać ad hieapalityčnych padziej u rehijonie. I ŭ hetym viry nam, biełarusam, važna nie zhubić siabie, zachavać biełaruščynu, zachavać svaju supolnaść, zachavać svaju hodnaść. Kab potym u padručnikach historyi Jeŭropy było napisana, što biełarusy zmahalisia z režymam, supraćstajali vajnie, adstojvali niezaležnaść, navat kali było zusim ciažka, i problisku nie było vidać. Pakul baraćba tryvaje, my jašče nie prajhrali.