Tryvožny zvanočak — patreba vypić zranku. Narkołah raskazaŭ, jak zrazumieć, što vy ałkaholik
Ałkaholnaja zaležnaść pačynajecca nie z zapojaŭ, a ź niezaŭvažnych źmienaŭ u pavodzinach. Doktar-narkołah Kanstancin Minkievič raskazaŭ «Našaj Nivie» pra pieršyja prykmiety ałkahalizmu, pra toje, jak dapamahčy čałavieku z zaležnaściu i što ź mietadaŭ lačeńnia sapraŭdy daje vynik.
Ilustracyjnaja vyjava, zhienieravanaja niejrasietkaj
Kanstancin Minkievič — psichijatr-narkołah i psichaterapieŭt. U 2002-m skončyŭ Biełaruski dziaržaŭny miedycynski ŭniviersitet, a ŭ 2004-m atrymaŭ śpiecyjalizacyju psichaterapieŭta. Pracavaŭ kiraŭnikom adździaleńnia ŭ psichanieŭrałahičnym dyspansery, paśla hałoŭnym pazaštatnym psichaterapieŭtam Minskaj vobłaści. Z 2012 pa 2018 uznačalvaŭ Centr lačeńnia ałkahalizmu ŭ Minsku. Ciapier jon pracuje jak psichaterapieŭt.
Kanstancin Minkievič. Fota: jaho staronka ŭ fejsbuku
Jak čałavieku samomu raspaznać, što jon ałkaholik?
Kab raspaznać u siabie ałkaholnuju zaležnaść ci jaje farmavańnie, nam treba razumieć, što heta takoje. Zvyčajnyja ŭjaŭleńni dosyć paviarchoŭnyja. Heta viadzie da taho, što bolšaść ludziej uśviedamlajuć svaju zaležnaść zanadta pozna, kali ŭžo ŭźnikli surjoznyja prablemy.
Isnuje dva farmakałahičnyja simptomy zaležnaści, jakija dosyć jaskrava prajaŭlajucca ŭ vypadku ałkaholnych prablem.
Pieršy — pavyšeńnie dozy ałkaholu, to-bok kab atrymać takoje ž apjanieńnie, jak raniej, treba pić usio bolš.
Miž inšym, heta časta naadvarot ličycca niejkaj stanoŭčaj zdolnaściu čałavieka.
Druhi — patreba va ŭžyvańni ałkaholu na nastupny dzień, kab palepšyć svoj stan ci aktyvavacca paśla ŭčorašniaha.
Ale važniejšyja, čym farmakałahičnyja, psichałahičnyja źmieny, jakija tyčacca ałkaholu. Lubaja zaležnaść, chimičnaja ci nie, pa sutnaści ŭjaŭlaje saboj praźmiernuju emacyjnuju pryviazku da niečaha, što robicca dla čałavieka najvažniejšym emacyjnym madyfikataram — i ałkaholnaja zaležnaść nie vyklučeńnie.
Mienavita hetaja pryviazka ciahnie za saboj inšyja prajavy zaležnaści.
Zaležny čałaviek drenna kantraluje svajo spažyvańnie ałkaholu. Jon nie nadta ŭpeŭnieny, kolki dakładna jon vypje, kali, z kim, u jakich abstavinach — usio heta pačynaje zaležać ad kupy ŭmovaŭ, jakija znachodziacca pa-za volaj samoha čałavieka. U vyniku jon pierabiraje z dozaj, pje ŭ nieadpaviednych abstavinach, moža parušyć damovy praz ałkahol, navat moža pić tady, kali sam uśviedamlaje, što heta moža niehatyŭna adbicca na jahonym zdaroŭi, stasunkach, pracy i hetak dalej.
Varta zaznačyć, što zaležnamu doŭha moža padavacca, što jon kantraluje situacyju i pakul što nie narabiŭ nijakaj biady. A kali spravy stanuć nasamreč surjoznymi, jon, maŭlaŭ, viadoma ž, adrazu kinie pić ci pačnie pić mienš — prosta pakul što nie nadyšoŭ čas.
Dyk voś, kali vy zaŭvažajecie za saboj, što ŭ luboj niezrazumiełaj situacyi pierš za ŭsio vy dumajecie pra ałkahol, što vy pjacie niejak zašmat i varta było b pić krychu mieniej, kali vam užo rabili zaŭvahi vašy blizkija nakont užyvańnia ałkaholu albo kali ŭ vas źjaviłasia novaja supierzdolnaść pić istotna bolš, čym raniej — heta vielmi istotnyja pryčyny zadumacca.
Treba taksama mieć na ŭvazie, što ludzi z ałkaholnaj zaležnaściu schilnyja da źmianšeńnia svaich prablem.
Pierad tym, jak biehčy na kansultacyju da śpiecyjalista, vy možacie prajści adzin sa skryninh-testaŭ na ałkaholnuju zaležnaść, CAGE albo AUDIT.
Jakija stadyi ałkahalizmu? Jak ludzi siabie pavodziać na roznych stadyjach?
Sučasnyja kłasifikacyi vielmi daloka adyšli ad paniaćcia stadyj ałkaholnaj zaležnaści, nastolki daloka, što ŭ amierykanskaj DSM-5 niama navat paniaćcia «zaležnaść», tam jość prosta «złoŭžyvańnie», ad lohkaha da ciažkaha. Kali ŭsio ž taki sprabavać padzialić zaležnaje ŭžyvańnie ałkaholu na niejkija stadyi, to možna skazać, što ich — vielmi ŭmoŭna — try.
Na pačatku my majem niekantralavanaje spažyvańnie ałkaholu. Na hetym etapie čałaviek praktyčna nie maje prablem u žyćci, vyklikanych ałkaholem.
Potym prablem robicca značna bolš, jany zakranajuć roznyja śfiery: pracu, siamju, zdaroŭje. Heta stadyja, na jakoj idzie istotnaje źnižeńnie jakaści žyćcia, ale razam z tym, prynamsi zvonku, situacyja vyhladaje bolš-mienš niebieznadziejnaj. U siamji kanflikty, ale jana jašče zachoŭvajecca, ci zachoŭvajecca intares da stvareńnia novych stasunkaŭ.
Čałaviek užo straciŭ pracu praz ałkahol, ale znajšoŭ novuju i vieryć, što budzie pracavać. Zdaroŭje krychu horšaje, ale ničoha sapraŭdy surjoznaha nie zdaryłasia.
I kali čałaviek praciahvaje pić, usie hetyja prablemy dasiahajuć krytyčnaha ŭzroŭniu:
- Asabistyja stasunki hruntujucca tolki ci pieravažna na ŭžyvańni ałkaholu, inšyja nie cikaviać i čałaviek nie zdolny ich padtrymlivać;
- Pracy niama i jana nie patrebnaja, chiba što niejkija vypadkovyja chałtury;
- Pačynajucca prablemy sa zdaroŭjem, źviazanyja z užyvańniem ałkaholu, jak z boku psichiki, tak i z boku samatyčnaha zdaroŭja — pieralik usich mahčymych prablem budzie zanadta doŭhim.
Čym daŭžej ciahniecca zaležnaść, čym hłybiejšyja źviazanyja ź joj źmieny, tym bolš čałaviek adpaviadaje stereatypnamu paniaćciu «ałkaholik». Na žal, na poźnich stadyjach, kali ałkahalizm nastolki vidavočny, što nie patrabuje acenki śpiecyjalistam, mahčymaściaŭ źmianicca ŭ zaležnaha ad ałkaholu čałavieka praktyčna niama.
Ilustracyjnaja vyjava, stvoranaja niejrasietkaj
Jak raspaznać ałkaholika ŭ čałavieku pobač (pažadana — na rańnich stadyjach)?
Zvonku heta zrabić niaprosta, bo vialikuju rolu hrajuć subjektyŭnyja pieražyvańni, a pra ich nie kožny stanie razmaŭlać.
Ale peŭnyja prykmiety jość: rehularnaść užyvańnia ałkaholu, kiepski kantrol nad užyvańniem, asabliva kali jon spałučajecca z rostam kolkaści vypitaha albo z admoŭnymi nastupstvami, pavyšanaja ŭvaha i luboŭ da ałkaholu, kali što zaŭhodna pieratvarajecca ŭ padstavu dla vypiŭki. Vielmi naściarožvaje, kali čałaviek pačynaje chavacca, kali pje, ci prymianšaje kolkaść vypitaha i častatu ŭžyvańnia ałkaholu.
Asabliva jaskravymi prykmietami buduć patreba vypić zranku i tym bolš zapoi, albo praktyčna štodzionnaje ŭžyvańnie ałkaholu bieź vidavočnych padstaŭ, niachaj i ŭ paraŭnalna nievialikaj kolkaści, kštałtu 150-200 mł mocnaha ałkaholu ci 1,5-2 litry piva.
Što rabić svajakam i blizkim zaležnaha? Jak patłumačyć ałkaholiku, što jon — ałkaholik?
Varta razumieć niekalki rečaŭ.
Pierš za ŭsio, ałkaholnaja zaležnaść — heta psichičny razład, ad jaho tak prosta nie pazbavišsia, a abvinavačvańni i ŭltymatumy pracujuć słaba. Varta adkazać sabie: ci hatovyja vy čakać, ciarpieć i ci ŭśviedamlajecie ryzyku, što moža ničoha nie atrymacca?
Kali vy chočacie pasprabavać štości zrabić i dapamahčy zaležnamu čałavieku ci sabie va ŭzajemadziejańni ź im, varta prytrymlivacca troch hałoŭnych pryncypaŭ: nie abvinavačvać, być ščyrymi i davać padtrymku. Kali vy nie hatovyja da vykanańnia hetych pryncypaŭ, to vam vielmi ciažka vam budzie ŭ vypadku, kali vy zachavajecie blizki kantakt z ałkaholikam.
A ciapier bolš detalova pra kožny z pryncypaŭ.
Nie abvinavačvać. Tak, heta vielmi ciažka ŭśviadomić, ale zaležny čałaviek robicca zaležnym nie adnamomantava, svaju zaležnaść jon nie žadaŭ i nie płanavaŭ: tak atrymałasia. Abvinavačvańni, jakimi b łahičnymi i zasłužanymi jany nie zdavalisia, tolki ŭsio psujuć.
Inšaja reč, kali vy kažacie pra svaju zakłapočanaść, na jaje vy majecie poŭnaje prava. I padmacoŭvajecie svaju zakłapočanaść faktami: što nie tak, čamu, dzie i jakija ŭ čałavieka ŭźnikajuć prablemy ŭ suviazi z ałkaholem. Varta trymacca hetaj linii: apieryravać faktami i nie skatvacca ŭ abvinavačvanii.
Budźcie ščyrymi. Vielmi časta ja čuŭ, jak ludzi z najlepšymi pamknieńniami šukajuć, jak by padmanuć, zastrašyć, zmanipulavać zaležnym čałaviekam. Navat kali ŭ vas i atrymajecca niešta, to šancaŭ na doŭhi efiekt vielmi mała, a davier budzie padarvany.
Davajcie padtrymku. Čałaviek z zaležnaściu sam u sabie mocna sumniavajecca. I heta adna z pryčyn, čamu jon moža nie bracca za siabie i za źmieny: budzie ciažka, a jon adzin. Znajdzicie ŭ sabie siły padtrymać jaho. Jak padtrymać? A vy spytajciesia, u čym čałaviek sam bačyć padtrymku.
Ilustracyjnaja vyjava, stvoranaja niejrasietkaj
A voś čaho nie varta rabić, dyk heta pahadžacca, što prablemy niama ci što, jak pryjdzie čas, čałaviek spravicca, a pakul možna pačakać — usio toje, čym jon sam siabie zaspakojvaje.
Kali vy pačytali maje parady i aburajeciesia, bo, maŭlaŭ, jakaja ščyraść i tym bolš padtrymka hetaj viečna pjanaj svołačy — vaša prava. Vy nie abaviazanyja žyć z ałkaholikam, vy nie abaviazanyja jamu dapamahać i jaho padtrymlivać.
Nie možacie — i nie treba. Jahonaje žyćcio — jahonaja adkaznaść. Ale zastavacca ŭ svaim abureńni i čakać, što heta pryniasie plon — nie spracuje.
Nakolki ŭvohule lečycca ałkahalizm?
Kali kazać adnym słovam — jon lečycca.
Efiektyŭnaść terapii istotna zaležyć ad pacyjenta, jahonaha ŭśviedamleńnia razładu, jahonaj matyvacyi da źmienaŭ, jahonaj addanaści terapii. Krychu ŭ mienšaj stupieni vynik budzie zaležać ad užyvanych terapieŭtyčnych padychodaŭ. I narešcie, upłyvaje asiarodździe i žyćciovyja akaličnaści.
A jašče vielmi važna razabracca, što mienavita my budziem čakać ad terapii. Kali heta budzie pažyćciovaja admova ad ałkaholu, vynik budzie adnym, dosyć ścipłym, bo takaja meta nie nadta realistyčnaja i navat bolš — ja miarkuju, što jaje i metaj ličyć nielha. Kali ž heta źnižeńnie škody ad užyvańnia ałkaholu, pierśpiektyvy robiacca bolš aptymistyčnymi.
Jakija mietady lačeńnia isnujuć?
Jak i dla bolšaści psichičnych razładaŭ, my možam užyvać pieravažna psichaterapieŭtyčnyja ci pieravažna miedykamientoznyja mietady lačeńnia, a taksama spałučać ich.
Ilustracyjnaja vyjava, zhienieravanaja niejrasietkaj
Pačniem ź psichaterapii.
Asnoŭnyja varyjanty psichaterapii, jakija prapanujucca pry ałkaholnaj zaležnaści, — kahnityŭna-pavodzinavaja i matyvacyjnaje intervju. Užyvajucca i inšyja varyjanty terapii, pieravažna karotkaterminovaj, aryjentavanaj na vynik.
A voś doŭhaterminovaja terapija, kali terapieŭt čakaje źmienaŭ z boku pacyjenta, dajučy tolki padtrymku, i spryjaje źmienam — nie nadta dapamahaje.
Dobryja vyniki ŭ daśledvańniach apošnich hadoŭ atrymali taksama hrupy ananimnych ałkaholikaŭ. Jany, jak i luby inšy mietad, nie źjaŭlajucca panacejaj, ale majuć vialiki plus — biaspłatnaść dla svaich udzielnikaŭ (jany pravodziacca i anłajn, naprykład, tut i tut na ruskaj abo tut na anhlijskaj — NN).
I da taho ž my majem šerah lekavych preparataŭ, jakija tym ci inšym čynam upłyvajuć na ŭžyvańnie ałkaholu. Heta akamprasat, nałtrekson, nałmiefien, u jakich lačeńnie ałkaholnaj zaležnaści — zarehistravanaje pakazańnie, a taksama tapiramat i bakłafien, jakija pakazali svaju efiektyŭnaść u daśledvańniach i mohuć užyvacca off-label, pa-za rehistravanymi pakazańniami.
Zvyčajna miedykamientoznaja terapija pryznačajecca razam ź psichaterapijaj.
Ci pracujuć padšyŭki, kadziroŭki, hipnozy?
Nichto nie viedaje, bo my nie majem daśledavańniaŭ na hetuju temu.
Kali my pryznajem efiektyŭnaść psichaterapii ŭ dačynieńni jakoha-niebudź razładu, my musim mieć na ŭvazie i bolšuju efiektyŭnaść płaceba ŭ jaho dačynieńni. To-bok lubaja interviencyja, nakiravanaja suprać užyvańnia ałkaholu, moža akazacca karysnaj.
Ale paŭtarusia, my nie majem anijakaj statystyki na hety kont i možam tolki zdahadvacca, u jakoj stupieni padobnyja ŭmiašalnictvy dapamahajuć ludziam. Sučasnaja miedycyna nie vitaje padobnyja nieabhruntavanyja padychody.
Dadam jašče, što, mahčyma, krytyčnuju rolu tut hraje navat nie sam fakt kadziroŭki ci padšyŭki, a jakaść praviedzienaj pierad ci paśla ich kansultacyi. Tamu «daktary», jakija źbirajuć zali, kab niešta raspavieści i potym zakadziravać usich, majuć jašče mienš padstaŭ pretendavać na efiektyŭnaść i karysnaść. Pa sutnaści heta naohuł nie maje dačynieńnia da lačeńnia.
Ilustracyjnaja vyjava, zhienieravanaja niejrasietkaj
Jak doŭha ludzi «trymajucca» na roznych mietadach lačeńnia?
Mnie sam termin «trymajucca» nie padabajecca. Jon pakazvaje i fokus na ćviarozaści jak hałoŭnaj mecie terapii, i byccam maje na ŭvazie niejki vymušany časovy stan čałavieka: jon trymajecca, heta niestabilnaje stanovišča, jano patrabuje ad jaho niaspynnych vysiłkaŭ.
Kali kazać pra toje, kolki času čałaviek moža zastavacca ćviarozym paśla lačeńnia, to heta moža być dzień ci navat hadzina, a mohuć i doŭhija hady.
Ale nasamreč varta było b zadacca inšym pytańniem: nakolki čałaviek stabilny ŭ hetym stanie, ci vialikaja ryzyka recydyvu zaležnaści.
Jak časta pacyjenty zryvajucca?
U anhłamoŭnaj litaratury isnuje dva paniaćci: lapse i relapse.
Pieršaje aznačaje ŭžyvańnie ałkaholu čałaviekam, jaki imkniecca prytrymlivacca poŭnaj ćviarozaści, biez straty kantrolu, bieź ciažkich nastupstvaŭ i bieź pierachodu ŭ paŭnavartasny recydyŭ, dla jakoha jakraz i praduhledžana druhoje paniaćcie. U nas ža zvyčajna niama vyraznaha padzialeńnia hetych dvuch paniaćciaŭ — zryŭ i jość zryŭ.
Miž tym heta pryncypova važna, bo minimalnaje ŭžyvańnie ałkaholu — dosyć častaja i amal niepaźbiežnaja reč u doŭhaterminovaj pierśpiektyvie terapii ałkaholnaj zaležnaści. Ale heta nie ličycca prablemaj i patrabuje prosta bolšaj pilnaści i analizu umovaŭ, jakija pryviali abo spravakavali hetaje ŭžyvańnie.
Inšaja reč — paŭnavartasny recydyŭ. Mienavita jaho prafiłaktyka i jość sutnaściu terapii zaležnaści. Kali brać statystyku, recydyvy pieražyvaje bolšaść ludziej, jakija pakutujuć ad zaležnaści i samo pa sabie heta, choć i niepažadanaje, ale nie štości nadzvyčajnaje ŭ terapieŭtyčnym pracesie.
Ilustracyjnaja vyjava, zhienieravanaja niejrasietkaj
Jaki mietad lačeńnia, pa vašym dośviedzie, najbolš efiektyŭny?
Niama adnaho samaha efiektyŭnaha mietada, jość mietady z daśledavanaj i paćvierdžanaj efiektyŭnaściu, ja ich pryhadvaŭ.
Kali zadavacca pytańniem, što vybrać dla siabie, adkaz budzie zaležać ad čałavieka, jaho metaŭ, asablivaściaŭ jahonaj asoby, dastupnaści dla jaho jakoha-niebudź ź mietadaŭ i navat uzajemaparazumieńnia ź lekaram.
Jak ludzi funkcyjanujuć paśla kursaŭ lačeńnia? Ci treba im padtrymka psichołahaŭ ci miedykamientoznaja padtrymka?
U ideale — jak zvyčajnyja zdarovyja ludzi. U rečaisnaści — pa-roznamu. Tut šmat što zaležyć ad samoha čałavieka, praviedzienaj terapii, najaŭnaści ŭ jaho inšych psichičnych razładaŭ, historyi ŭžyvańnia ałkaholu i taho, u jakoj stupieni jon paŭpłyvaŭ na žyćcio i zdaroŭje.
Zvyčajna pastajannaj psichaterapieŭtyčnaj ci miedykamientoznaj padtrymki nie patrabujecca, ale adkaz banalny — usio indyvidualna.
Ci mahli b vy zhadać admietnyja vypadki z vašaj praktyki?
Najbolš raznastajny dośvied ja atrymaŭ, kali pracavaŭ u narkałahičnych centrach. Pierš za ŭsio, jon navučyŭ mianie tamu, što nielha rabić prahnozy — u vypadku z zaležnaściami situacyja mianiajecca chutka i časam niepieradkazalna. Ale ahulnuju tendencyju pasprabavać vyvieści možna.
Šmat razoŭ było takoje, što čałaviek pakidaje centr paśla vyjścia z zapoju i abiacaje, što heta byŭ apošni raz. I havaryłasia heta pa bolšaj častcy ščyra. Ale praz peŭny čas hetyja ščyryja ludzi viartalisia da nas z novym zapojem i novymi abiacańniami ćviarozaści.
Bo, na žal, pry zaležnaści pamknieńni čałavieka nadta niestabilnyja. Adnoj z najvažniejšych metaŭ terapii jakraz i jość stvareńnie ci padmacavańnie stabilnaści.
Ilustracyjnaja vyjava, zhienieravanaja niejrasietkaj
Jość šmat prykładaŭ, jak upłyvaje asiarodździe, u tym liku i inšyja ludzi, na lačeńnie i jaho vynik. Ja razumieju ludziej i ichnija spadziavańni na cud, ale cudy ŭ žyćci zdarajucca dosyć redka. Adnojčy da mianie pryjšła žančyna, kab damovicca, što ja abaviazkova skažu jaje mužu, što ŭ jaho zaležnaść. Ja adkazaŭ, što ja jamu heta abaviazkova skažu, kali padčas našaj ź im razmovy ŭ jaho vyjavicca zaležnaść, ale zahadzia abiacać hetaha ja nie mahu. I žančyna pajšła šukać bolš zhavorlivaha lekara.
Byli vypadki, kali ludzi išli na ŭmovach ultymatumu, litaralna pad kanvojem, dziela daviedki ab lačeńni, jakaja niaredka ŭsprymajecca jak harantyja ćviarozaści, ci navat tamu što paspračalisia ź niekim, što mohuć vytrymać peŭny termin biez ałkaholu. Ci treba kazać, što zvyčajna pry takich startavych umovach terapieŭtyčnaja efiektyŭnaść była vielmi nizkaj.
Ilustracyjnaja vyjava, zhienieravanaja niejrasietkaj
Ci jość niešta ahulnaje pamiž ałkaholikami, što pryvodzić da zaležnaści?
My možam kazać tolki pra faktary ryzyki raźvićcia zaležnaści.
Ale kali sprabavać apisać «typovaha ałkaholika» ci «budučaha ałkaholika», to ŭ nas ničoha nie vyjdzie, chiba što tolki samaje ahulnaje apisańnie.
Čałaviek musić być uraźlivym da ałkaholu. A paśla trapić u abstaviny, u jakich jahonaja ŭraźlivaść zaachvocić jaho pačać vypivać.
Jakoje vaša ŭłasnaje staŭleńnie da ałkaholu — vy ŭžyvajecie ałkahol paśla vašaha dośviedu pracy narkołaham?
Pa ščyraści, ja nie lublu adkazvać na hetaje pytańnie: padazraju, što luby adkaz bolš spryjaje śpiekulacyjam, čym daje patrebnuju infarmacyju. Tym nie mienš jaho praciahvajuć zadavać.
Mahu adkazać, što ałkahol ja ŭžyvaju, prablem pakul što nie było. Nu i adzinaje, što ja mahu nadać kaštoŭnaha hetamu adkazu — ja spadziajusia, što moj prafiesijny dośvied budzie dadatkovym srodkam prafiłaktyki ŭźniknieńnia prablem.