Źjavicca novaja dziaržava — Novaja Kaledonija
Zamorskaja terytoryja Francyi atrymaje aŭtanomiju, ale nie poŭnuju niezaležnaść
Fota: commons.wikimedia.org
Palityčnyja ruchi Novaj Kaledonii abviaścili ab zaklučeńni pahadnieńnia ab stvareńni novaj dziaržavy, ale nie całkam niezaležnaj ad Francyi.
Na ŭskrainie Paryža pieramovy pa Novaj Kaledonii zaviaršylisia kampramisam — krainie dali aŭtanomiju, ale nie poŭnuju niezaležnaść, paviedamlaje Politico.
Žychary astravoŭ mohuć mieć padvojnaje hramadzianstva. Novaj Kaledonii delehujuć paŭnamoctvy vieści svaju palityku ŭ halinie mižnarodnych adnosin.
Ciapier hetamu pahadnieńniu treba prajści refierendum u Novaj Kaledonii i hałasavańnie ŭ francuzskim parłamiencie.
Prezident Francyi Emanuel Makron napisaŭ u tvitary, što abmierkavańni išli bolš čym 10 dzion. Jon nazvaŭ pahadnieńnie histaryčnym.
Žychary Cichaakijanskaha archipiełaha i byłoj francuzskaj kałonii daŭno spračalisia adnosna budučyni svajoj krainy. Naščadki francuzaŭ chočuć, kab Paryž zachavaŭ uładu, a karenny narod kanakaŭ imkniecca da samavyznačeńnia.
U traŭni 2024 hoda ŭ Novaj Kaledonii prajšli biesparadki paśla taho, jak parłamient Francyi pryniaŭ zakon ab źmienie paradku vybaraŭ u miascovy zakanadaŭčy schod. Zhodna z papraŭkami, prava hołasu atrymali pryjezdžyja z Francyi, jakija pražyli ŭ Novaj Kaledonii 10 hadoŭ.
Na refierendumie 2021 hoda ŭ Novaj Kaledonii bolšaść prahałasavała za admovu ad niezaležnaści ad Francyi.