Najezdy Trampa pryviali da skačka papularnaści libierałaŭ u Kanadzie
Jašče paŭtara miesiaca nazad pieramoha kansiervataraŭ na budučych vybarach zdavałasia harantavanaj, ale naviaźlivyja prapanovy Trampa abjadnali elektarat vakoł procilehłaha łahiera.
Mark Karni moža stać novym lidaram Libieralnaj partyi Kanady. Fota: Andrej Ivanov / Getty Images
Apytańni hramadskaj dumki ŭ studzieni davali kansiervataram 20-pracentnuju, a časam i 25-pracentnuju pieravahu nad libierałami. Heta vyklikała bunt unutry Libieralnaj partyi, premjera Džaścina Trudo zmusili zajavić pra adstaŭku.
Ale varta było Trampu pačać ataki na Kanadu, ahučyć pahrozy pavyšeńnia taryfaŭ i zakliki da kanadcaŭ dałučycca da ZŠA ŭ jakaści 51-ha štata, jak usio pamianiałasia. Padtrymka libierałaŭ rezka vyrasła, bo kansiervatary, choć taksama stajać na pazicyjach abarony suvierenitetu, u sacyjalnych pytańniach iduć na vybary na płatformie, jakaja šmat u čym napaminaje trampisckuju.
Tramp zajaŭlaŭ pra Kanadu, što «biez našaj padtrymki kraina pierastanie isnavać». A jahony daradca Iłan Mask nazvaŭ Kanadu «niesapraŭdnaj krainaj».
Vybary ŭ Kanadzie majuć prajści da 25 kastryčnika 2025 hoda, ale nie vyklučana, što akrylenyja rostam papularnaści libierały praviaduć ich raniej.
Novym lidaram libierałaŭ moža stać 59-hadovy Mark Karni, były kiraŭnik nacyjanalnych Banka Kanady i Banka Anhlii. Ź im za pasadu zmahajecca Chryścia Fryłand — palityk z ukrainskimi karaniami. Jana maje dośvied pracy ministram finansaŭ i zamiežnych spraŭ.
Apytańnie hramadskaj dumki, praviedzienaje kampanijaj Ekos, vyniki jakoha byli apublikavanyja 24 lutaha, daje libierałam 38,4% hałasoŭ, a kansiervataram — 37%. Jašče 11,8% vybarcaŭ hałasavali b za levuju Novuju demakratyčnuju partyju, jakaja tradycyjna schilnaja da chaŭrusu ź libierałami. U frankamoŭnaj pravincyi Kviebiek lidarstva zachoŭvaje niezaležnicki Kviebiekski błok.
Kanada ekanamična mocna źviazanaja z ZŠA i zaŭsiody raźličvała na amierykanski abaronny parason. Armija Kanady paraŭnalna słabaja, a vydatki na abaronu — minimalnyja, pry hetym kraina ŭvachodzić u NATA i G7. Sacyjalnaja sistema Kanady nahadvaje jeŭrapiejskija. U adroźnieńnie ad ZŠA, u krainie — biaspłatnaje ŭsieahulnaje miedabsłuhoŭvańnie.
40-miljonnaja Kanada — druhaja pa płoščy kraina śvietu, ale, jak i ŭ Rasii, jaje abšyrnyja paŭnočnyja terytoryi słabazasielenyja. Źmiena klimatu, adnak, adkryvaje dostup da patencyjna hihanckich pakładaŭ karysnych vykapniaŭ u Arktycy.
Naporysty kurs administracyi Trampa šturchaje Kanadu da zbližeńnia ź jeŭrapiejskimi sajuźnikami. Premjer Trudo 24 lutaha naviedaŭ Kijeŭ — vyrazny znak padtrymki ŭ čas, kali Tramp zalacajecca da Rasii.