BIEŁ Ł RUS

«Taki dachod, viadoma, prosta dach znosić». Ajcišnik atrymlivaje ŭ Polščy štomiesiac 18 tysiač dalaraŭ i raskazvaje, jak hetulki zarablać dy kudy tracić

9.04.2023 / 1:17

Nashaniva.com

David žyvie ŭ Varšavie z žonkaj amal 2 hady. Jahony ŭzrost — 32 hady, dośvied u IT — krychu bolš za 10 hadoŭ. Mužčyna zarablaje kala 18 tysiač dalaraŭ u miesiac, časta pracujučy z adpačynku i na dźviuch pracach, ale na žyćcio nie skardzicca: dla jaho IT — paklikańnie, a nie srodak dla zarablańnia hrošaj, piša Devby.

«Tak, jak ja harbieŭ u Biełarusi, ja bolš nidzie nie harbieŭ!»

«Ja frantend-raspracoŭščyk (Angular, Vue). Pačynaŭ z raspracoŭki sajtaŭ fryłansieram, pieršaja aficyjnaja praca była «na halerach» u EPAM za 250 dalaraŭ u miesiac. Ciapier pracuju praz inkubatar na dźvie mižnarodnyja kampanii.

Dva hady tamu ja vyrašyŭ vyjechać ź Biełarusi. Pracadaŭca byŭ nie suprać majho adjezdu i prapanavaŭ zaklučyć damovu B2B, ale ŭsia lehalizacyja — na mnie. Moj zarobak na toj momant byŭ kala 3,5 tysiačy dalaraŭ.

Karaciej, staŭ adhukacca na inšyja vakansii i chutka atrymaŭ paru ofieraŭ. Maksimum mnie prapanavali 5,8 tysiačy, ale ja vybraŭ pazicyju z krychu mienšym zarobkam i bolš cikavaj pracaj. Byŭ na siomym niebie ad ščaścia, bo navat nie maryŭ pra takoje. A praz paŭhoda pačaŭ znoŭ pacichu chadzić pa sumoŭjach, kab trymać siabie ŭ tonusie.

I ofiery nie prymusili siabie doŭha čakać. Abraŭ mižnarodnuju praduktovuju kampaniju z zarobkam kala 10 tysiač dalaraŭ. Praca kamfortnaja, całkam addalenaja, i nichto ź bizunom nad taboj nie staić. U pryncypie, aktyŭnaj pracy tam na try hadziny ŭ dzień, tak što praz hod ja znajšoŭ druhuju pracu — čarhovy startap z takim ža zarobkam.

Dachod, viadoma, prosta dach znosić, ale tut užo ŭdvaja bolš pracy i stresu, tak što nie dumaju, što doŭha na joj zatrymajusia.

Takim čynam, moj zarobak na kožnaj z prac stabilna ŭ rajonie 10 tysiač bruta abo 9 tysiač nieta, razam — 20 i 18 tysiač adpaviedna. Padatkaŭ vychodzić kala 10% z ulikam usich dadatkovych płaciažoŭ, ale z takim dachodam jon chutka vyraście, tamu padumvaju pra B2B Ryczałt z 12%.

Sa statyčnych vydatkaŭ: arenda kvatery — 1000 dalaraŭ, kaviarni — kala 300, miedycyna — 100, a taksama padarožžy (pra ich paźniej). Nievialikuju častku (200—300 dalaraŭ) układaju ŭ kryptu abo akcyi bujnych kampanij nakštałt Coca Cola, Booking i Starbucks. Jany taksama prynosiać dachod, ale sumy nievialikija.

Akramia taho, starajusia danacić jak maha čaściej, ciapier sprabuju vypracavać zvyčku i danacić kudyści absalutna kožny dzień. Dla mianie heta važna.

Astatnija vydatki navat prykładna nie liču, ale źnižkami i kuponami karystajusia pastajanna: navošta płacić bolš, kali možna zapłacić mienš?

Patracić zarobak całkam davoli składana bieź niejkich adnarazovych bujnych pakupak abo maštabnych padarožžaŭ, tak što reštu ja adkładaju na rachunku ŭ banku ŭ dalarach i jeŭra — chaču ŭ najbližejšy čas nabyć kvateru. Ale pakul na maich rachunkach mienš za 50 tysiač, nie tak i šmat.

Zaŭvažyŭ paciešnaje: u ajcišnikaŭ z vysokim dachodam zvyčajna bolš volnaha času. Čym bolš zamožny pracadaŭca, tym bolš spakojnaja atmaśfiera na pracy, niama aviertajmaŭ i žorstkich dedłajnaŭ.

Tak, jak ja harbieŭ u Biełarusi, ja bolš nidzie nie harbieŭ! A ciapier volnaha času tak šmat, što chapiła navat na druhuju pracu.

«Praciahłaja pajezdka ŭ ZŠA całkam moža «zžerci» tysiač ź dziesiać»

Ja starajusia šmat padarožničać, tamu bolšaja častka zarobku sychodzić na pajezdki. Lotaju minimum raz na miesiac pa Jeŭropie z žonkaj, pracuju adtul. Adpačynak biaru tolki tady, kali treba kardynalna źmianić časavy pojas abo pry padarožžy na mašynie za rulom. Ale tut varta skazać, što heta nie vymušanaje, a ŭśviadomlenaje rašeńnie, kab patracić paŭnavartasny adpačynak bolš jakasna.

Pracavać u adpačynku mianie nie napružvaje: ja lublu svaju pracu, zajmajusia hetym ź dziacinstva pa ŭłasnym žadańni, a kali pracy niama, ja sam dla siabie jaje prydumlaju — pišu niejki dadatak abo hulniu.

Niadaŭna adkryŭ dla siabie krainy, kudy nie lotajuć łaŭkostary. Naprykład, Słavienija — pryhožaja i pry hetym niedarahaja kraina, na adlehłaści za 150 km alpijskija zaśniežanyja hory i adryjatyčnaje ŭźbiarežža z kiparysami i starymi haradami. Vydatnyja darohi, tannaja arenda aŭto, dobry servis.

Nu, i z rostam dachodu rastuć vydatki, bo pryzvyčajvaješsia da peŭnaha ŭzroŭniu kamfortu. Paśla pieralotu premium-ekanomam u ZŠA lacieć na dalokija adlehłaści zvyčajnym ekanomam ja ŭžo nie zmahu. Dy i ŭ cełym radziej staŭ lotać łaŭkostarami — u taho ž Lot bolš zručny čas vyletu i narmalnaja cana, kali zakuplacca pa sieradach, kali tam źnižki.

Ja bolš nie načuju ŭ chostełach, addajučy pieravahu sietkavym hatelam siarednie-biudžetnaha siehmientu, nakštałt Ibis abo Ibis Style.

Tak što praciahłaja pajezdka ŭ ZŠA całkam moža «zžerci» tysiač ź dziesiać: hatel na dva tydni ŭ Ńju-Jorku budzie kaštavać 4 tysiačy, plus pieralot, zabavy. Možna jašče i technikaj zakupicca.

Zaŭvažyŭ, što dalej peŭnaha ŭzroŭniu rost dachodaŭ užo nie tak adčuvajecca. Naprykład, u kaviarni ja chadziŭ jašče budučy midłam z 2 tysiačami, padarožničać pačaŭ jašče raniej. Prosta bolš pačynaješ šanavać svoj čas i kamfort.

«Vakansii na polskaj ci ruskaj možna adrazu prapuskać»

Kab ajcišniku zarablać 10 tysiač dalaraŭ i bolš, treba nie tolki šancavańnie, ale i padrychtavanaja hleba. Mahčyma, maje parady kamuści dapamohuć padrychtavać hetuju hlebu:

Čytajcie taksama:

Chikikamory mimavoli. Ajcišnik pakinuŭ siamju ŭ Biełarusi i žyvie ŭ hruzinskaj vioscy

«Važyŭ 86 kh, ciapier — 68». Džun pra ciažki pierajezd u Polšču

«Miascovyja jašče nie da kanca razumiejuć, chto takija ajcišniki». Biełarus raspavioŭ pra rełakiejt u Čarnahoryju

«Usio abšarpanaje, nie afarbavana, nie abtynkavana». Ajcišnik źjechaŭ u Tbilisi, ale jamu nie spadabałasia, jon viarnuŭsia ŭ Minsk

«Prapanoŭvali 3900 dalaraŭ, ja admoviŭsia». Biełaruski ajcišnik raskazaŭ, jak nie vytrymaŭ žyćcia ŭ Polščy

Čytajcie taksama:

Kamientary da artykuła