BIEŁ Ł RUS

Maleńkaje — vialikaja reč!

28.10.2009 / 14:03

Liza Kavalčyk

Čamu na śviecie jość tavary-«mini» — 20-hramavyja šakaladki «Kamunarka», abo 250-milihramovyja zapakoŭki soka, ci minijaturnyja roliki hubnoj pamady?


Čamu na śviecie jość tavary-«mini» — 20-hramavyja šakaladki «Kamunarka», abo 250-milihramovyja zapakoŭki soka, ci minijaturnyja roliki hubnoj pamady? Pryśpieŭ čas pryznacca: maleńkaje — vialikaja reč!

Niahledziačy na našyja kapitalistyčnyja schilnaści da hrandyjoznaści, vyśviatlajecca, što mini-tavary — źjava niaredkaja, a na śviecie jość niamała ludziej, jakich chlebam nie karmi, a daj spažyć usio małoje: źjeści nievialičkuju, 20-hramovuju šakaladku «Alenka», hłytnuć z maleńkaj upakoŭki soku dy naduchmianicca parfumaj tolki z fłakonaŭ-«sprobnikaŭ». Hetyja niemały siektar nasielnictva adkazny za kamiercyjny pośpiech, takich tavaraŭ, jak 0,05-litrovyja plašački z ałkaholem, jak partatyŭnyja dyski dla elektronnaj pamiaci (fłeški) i mini-kamputary. Čamu i ź jakoj pryčyny? Fienomien pamienšanych tavaraŭ na dałoni.

1. Jaki ž stoł biez steplera?

Markietołahi ličać, što pieravahi spažyvańnia mini-tavaraŭ: zručnaść, ekanomija miesca i hrošaj, a taksama žadańnie spažyvać umierkavanyja dozy.

Z časoŭ dziacinstva pamiataju, jak zachapiłasia mini-nažničkami. Atrymaŭšy ŭ padarunak nažnički, adrazu abrezała šarykavy stryžań napapałam, abharnuła jaho izastužkaj, hetak namahajučysia zrabić mini-asadku. Padarožža ŭ krainu mini skončyłasia dla mianie vialikaj pračuchankaj ad baćkoŭ za zapeckanuju pastaj padłohu...

Ciapier pienały školnikaŭ prosta nabitkavanyja drobnymi pryładami, jakimi možna karystacca daloka ad damašniaha piśmovaha stała: mini-asadki, mini-steplery, lipučyja arkušyki, jakija ŭ svoj čas zamianili hruvastkija natatniki. Ale sam piśmovy stoł nie pustuje: za ciapierašnim śvietam šancy atrymać dzirakołam, jaki braznuŭsia z šafy, amal abnulilisia, — dzirakoły padrabnieli i palahčeli, ich trymajuć nie na šafach i nie ŭ šufladkach: jany zaniali hanarovaje miesca na vidavoku. Šturškom da źjaŭleńnia drobnych pryładaŭ na našym piśmovym stale stała zamiena pukataha hruvastkaha manitora piersanalnaha kampjutara na plaskaty, taŭščynioj u palec. Ale ekanomii miesca, varta pryznacca, nam hetaja zamiena nie dadała: krytyki «mini»-prahresu ćvierdziać, što na volnaje miesca prosta chłynuła chvala niepatrebnych i paŭpatrebnych drabnostak, tamu stoł, jak i daŭniej, tak i zastaŭsia zastaŭlenym i zabarykadavanym.


Ekanomija miesca i hrošaj kažacie? Tolki nie z maleńkimi tavarami.

2. Mini-my i mini-jany

Heta na Zachadzie ŭ prodažy jość i maleńkija tubiki zubnoj pasty, jakija ekanomiać miesca ŭ padarožnaj torbie, i drobnyja blašanki ź pienaj dla haleńnia, i maleńkija roliki pamady z łancužkom dla mabilnika, pudra, jakaja źmiaščajecca navat u samy maleńki kašalok.

U Biełarusi fienomien «mini» prajaviŭsia zbolšaha ŭ charčovych tavarach.

Zamiežny vytvorca ciešyć nas malupaśkimi 130-hramovymi blašankami z kukuruzaj i haroškam «Bandziuel», ajčynny — 20-hramavymi šakaladkami i čverćlitrovaj zapakoŭkami małaka, jakoje saramliva nazvanaje «Dziciačaje». Ale varta zaznačyć, svaju najvialikšuju pieramohu mini ŭ našaj krainie zaznała ŭ halinie prodažu ałkaholnych i enierhietyčnych napojaŭ.


Kali ŭ pivie nazirajecca skačok u bok pavialičeńnia tary (ciapier paŭlitrovaja butelka ŭ mnohich pradavačak užo ličycca «maleńkaj»!), dyk dla mocnałkaholnych napojaŭ posud jaŭna mizarnieje: zamiest ščaślivaha vynajdzienaha na pačatku 2000-ch «johurta» — harełka ŭ 150-hramovym płastykavym kubačku, ciapier la kasavych aparataŭ čaściakom pačała źjaŭlacca druhoje pakaleńnie «miarzaŭčykaŭ»: 0,2-litrovyja šklanyja butelečki harełki «Bulbaš» i nastojki «KramBamBula». Nie zabudziem taksama pra zusim užo piersanalnyja, čverćlitrovyja blašanki dla enierhietyčnych napojaŭ Burn i Red Bull, jakija pryznačanyja natalić smahu i enierhietyčnaje haładańnie ŭ dakładny vyvieranaj kolkaści kaŭtkoŭ.

Plusy mini-tary: u vašaha tavaryša prosta jazyk nie pavierniecca prasić vas hłytnuć z vašaj butelki.

pamidory «Čery» (Cherry)

Sadavina. Pakul u SSSR vyvodzili hihantyčnyja pamidory pamieram sa słanovaje serca, na Zachadzie vyhadvali hatunak mini-pamidorkaŭ «Šery», pamierami i kolkaściu cukru bolš padobnych da višni. Źjavilisia taksama piersanalnyja kavuny i pierčyki, u čvertku ad zvyčajnych piercaŭ. U nas jak praviła zamiežnuju mini-sadavinu i harodninu možna kupić tolki na rynkach i ŭ ličanych supiermarkietach.

Darečy, tut rečaisnaść supiarečyć mierkavańniu ekanamistaŭ: mini-sadavina nie ekanomić hrošy, bo minijaturnyja płady daražejšyja za svaich ardynarnych bratoŭ.

Z hastranamii ŭ chatni dyzajn: usio bolš uładalnikaŭ biełaruskich kvater chočuć dakranucca da charastva dzikaj pryrody, nie admaŭlajučysia ad kvaternaha kamfortu. Heta toj redki vypadak kali ź lohkaściu majem pamienšanuju viersiju sapraŭdnaj rečy. Heta my pra dreva bansaj.

3. Faktar «Djuci-Fry»

Jašče adna pryčyna, taksama čysta markietynhavaja, čamu ŭ prodaž pastupajuć minijaturnyja viersii zvyčajnych tavaraŭ — reč u tym, što hetak vytvorca sprabuje prasunuć na rynak novy tavar
. Zapłaciŭšy nievialikuju sumu, vy kupili nievialiki pamieram sprobnik. Spažyli jaho — vam spadabałasia, i voś vy ŭžo kuplajecie tavar u zvyčajnym, vialikim pamiery. Markietołahi ličać, što sprobnik jak by zakochvaje spažyŭca ŭ pradukt, pakazvaje jahonyja nieviadomyja baki, adcianiaje jaho šmatpłanavaść.

A dzie ž zakochvać spažyŭca, jak nie na samym pačatku adpačynku ci zamiežnaha padarožža, kali toj zbolšaha rassłableny i pabłažlivy, to bok u kramie «Djuci-Fry»?!

Sapraŭdy, u siońniašnich «Djuci-fry» bal pravić usio maleńkaje. Nabory, składzienyja z fłakončykaŭ-sprobnikaŭ, dazvalajuć pakupniku skaštavać adrazu niekalki marak parfumy i tualetnaje vady za minimalny košt. Hetkim ža paradkam vy taksama zmožacie dazvolić sabie pradehustvać zadarahija dla vas viski ci kańjak, i pravieryć efiektyŭnaść viadomych kaśmietyčnych kremaŭ. Ale varta pryznacca,

što fłakončyki-sprobniki tam užo daŭno nijakija nie sprobniki, a zvyčajny chadavy tavar: u kramach dobra skupajucca navat dobra viadomyja, sto razoŭ pakaštavanyja, brendy.

sprobniki

U 2000-ja pačaŭ dziejničać jašče adzin čyńnik, jaki schilaje ludziej kuplać «mini»: pavodle patrabavańniaŭ biaśpieki na bort samalotu ciapier možna brać jomistaść z vadkaściu nie bolš za 100 mililitraŭ.

4.Voś takija my, minijaturmany, zahadkavyja

Markietałohija markietałohijaj, ale mnohich u małych tavarach vabić ekskluziŭ: naprykład, toj fakt, što mini-viersii dobra viadomych praduktaŭ nie zaŭsiody možna kupić u kožnaj kramie. Heta usio roŭna, jak asabisty manifiest: ja chaj sabie i nie revalucyjanier, ale čałaviek niestandartny, nie taki, jak usie, a tamu i spažyvaju admysłovaje, niestandartnaje. Varta chiba dadać, što jość asoby, jakija nadavarot: spažyvajuć usio vialikaje, bolšaje za standart. Kampanija «Śmirnoff» užo kolki hadoŭ paśpiachova pradaje harełku ŭ 10-litrovaj hihantyčnaj butelcy.


Markietołahi tłumačać, što spažyŭcy nabyvajuć mini-tavary, bo jany praktyčnyja, ekanamičnyja i zručnyja. Ale, ruku na serca, my ž viedajem praŭdu: toj ža tavar, tolki ŭ viersii «mini» — smačniejšy, vabliviejšy, žadaniejšy i zbolšaha milejšy za vialiki aryhinał. Voś naprykład, «Mars», «Śnikiers» — chaj sabie smačnyja, ale nijaki hoład nie prymusić mianie źjeści hetyja sto razoŭ kaštavanyja batončyki. Ź inšaha boku, kali mnie prapanujuć Mars Minies, ja nie admoŭlusia, bo viedaju, što prysmak stakroć smačniejšy ŭ svajoj ucisnutaj viersii... I nijakija adrezanyja pałova ci čvertka vialikaha batončyka nie zdolejuć paraŭnacca z toj simpatyčnaj malečaj u asobnaj abhortcy. A źjeści takoha malupactva ja mahu tonu.

Maleńkija rečy vabiać spažyŭca ŭ paralelny śviet, jak Alisu ŭ Dzivosnuju krainu, dzie naiŭnyja i lehkadumnyja sprobniki supraćstajać śvietu zvyčajnaa «stopudovaha» tavaru. Paviercie, kali amierykancy ci hałandcy kuplajuć hory mini-tubikaŭ z zubnoj pastaj, dyk jany najmienš turbujucca pra zdaroŭje svaich dziasnaŭ. Tut pryčynajecca štości mienš vytłumačalnaje, mienš abumoŭlenaje ekanomikaj dy prafiłaktykaj. I ci varta kazać, što hetyja malenkija radaści abudžajuć u šmat kim jašče i instynkt kalekcyjaniera?

Voś tak, dovad pra ekanomiju miesca i hrošaj ź mini-tavarami niejak nie pierakanaŭ
.

a za praktyčnaściu, dovadam, što «heta lohka źmiaščajecca ŭ torbie, heta zdaraviejšaje» i da t.p. chavajecca ščyraja zamiłavanaść da drobnaha. Heta kali nie hałoŭnaja, dyk asnoŭnaja pryčyna dla vytvorčaści miljarda tavaraŭ krychotaha pamieru, bo šmat kali nami, spažyŭcami, kirujuć nie zaŭždy ekanamičnyja i racyjanalnyja matyvy.


Čytajcie taksama:

Kamientary da artykuła