U Minzdaroŭja prakamientavali adklučeńnie padačy kisłarodu ŭ Viciebskaj BCHMD
Za apošnija dva miesiacy śmiarotnaść u Viciebskaj BCHMD nie pavialičyłasia. Pra heta paviedamiŭ namieśnik ministra achovy zdaroŭja Barys Andrasiuk žurnalistu Tut.by, jaki jak fizasoba patelefanavaŭ na pramuju telefonnuju liniju Ministerstva achovy zdaroŭja.
Taksama Barys Andrasiuk dadaŭ, što ciapier pravodzicca paŭtornaja pravierka pa kožnaj śmierci za hety pieryjad. Nahadajem, raniej zahadčyk adździaleńnia reanimacyi Viciebskaj BCHMD Uładzimir Martaŭ raspavioŭ ab nadzvyčajnym zdareńni ŭ jaho balnicy. U pačatku studzienia ŭ balnicy ŭ chirurhičnym korpusie, pavodle jaho słoŭ, try razy adklučałasia padača kisłarodu — na 15, 20 i 23 chviliny.
Barys Andrasiuk skazaŭ, što ŭ Viciebskaj BCHMD z-za pierahruzki sietki byli karotkačasovyja zboi ŭ pracy sistemy padačy kisłarodu. «Tamu pryjšłosia ŭ terminovym paradku ŭzmacniać hazavuju stancyju» — udakładniŭ namieśnik ministra. Adnak śmiarotnaść za hety pieryjad u balnicy, pa jaho słovach, nie pavialičyłasia.
— Ciapier idzie razbor kožnaha vypadku. Doktar śćviardžaŭ, što ŭ vyniku hetaha (adklučeńnia padačy kisłarodu) pamior nie adzin čałaviek. Heta značyć, atrymlivajecca, što śmiarotnaść pavinna była padvysicca. Łahična? — razvažaje Barys Andrasiuk. — My zrabili za apošnija dva miesiacy analiz, usio było roŭna. Ale ciapier daśledujecca kožnaja śmierć — užo daśledavałasia, ale ciapier paŭtorna, kab udakładnić, ci paŭpłyvała heta adklučeńnie.
Namieśnik ministra ŭdakładniŭ, što pry adklučeńni sistemy padačy kisłarodu aparat ŠVŁ praciahvaje pracavać, ale pierachodzić na vientylacyju atmaśfiernym pavietram.
— Aparat štučnaj vientylacyi lohkich pracuje ad elektryčnaści. Kisłarod padajecca dla taho, kab pavialičyć jaho kancentracyju, — tłumačyć Barys Andrasiuk.
Heta značyć zboi ŭ pracy stancyi, jak kaža namieśnik ministra, «paŭpłyvali tolki na kancentracyju kisłarodu na 2-3 chviliny, ciapier heta ŭdakładniajecca pa śviedčańniach pryboraŭ, pracuje kamisija».
Zahadčyk adździaleńnia reanimacyi Viciebskaj BCHMD Uładzimir Martaŭ dniami raspavioŭ TUT.BY ab nadzvyčajnym zdareńni ŭ jaho balnicy. U pačatku studzienia ŭ chirurhičnym korpusie try razy adklučałasia padača kisłarodu — na 15, 20 i 23 chviliny. «Chtości pamior u tyja ž dni, chtości — na nastupny dzień, chtości — praz 3-5 dzion». Martaŭ nie nazvaŭ dakładnuju kolkaść pamierłych, ale skazaŭ, što heta byŭ «nie adzin i nie dva čałavieki». Miedyk paviedamiŭ pra heta ministru Pinieviču, toj dasłaŭ u balnicu kamisiju, vynik usiaho hetaha: pa słovach doktara, pieraboi z kisłarodam jość i dahetul, samomu ž Martavu z krasavika nie praciahvajuć kantrakt.
U piatnicu, 12 sakavika, Alaksandr Łukašenka pabyvaŭ u Maładziečanskaj centralnaj rajonnaj balnicy i tam spytaŭ u kiraŭnika Ministerstva achovy zdaroŭja Dźmitryja Pinieviča pra heta nadzvyčajnaje zdareńnie. «Byli nievialikija pieraboi», — tak prakamientavaŭ situacyju Pinievič. Łukašenka zapatrabavaŭ: «Nu, kali tam palityka, to, značyć, treba na miesca stavić čałavieka». — «Pastavim», — paabiacaŭ Pinievič.
«Padača kisłarodu nie zaležyć ad taho, zahadčyk adździaleńnia reanimacyi apazicyjanier ci nie», — adkazaŭ na heta Uładzimir Martaŭ.
Paźniej kiraŭnik Ministerstva achovy zdaroŭja Dźmitryj Pinievič kazaŭ, što, pavodle jaho źviestak, pieraboi ŭ padačy kisłarodu ŭ špitali nie byli pryčynaj hibieli pacyjentaŭ.
— Pa śćviardžeńni inšych śpiecyjalistaŭ, heta było karotkačasovaje padzieńnie ŭzroŭniu płyni kisłarodu, jakoje nie paŭpłyvała fatalna na toje, što raspaviadaŭ naš šanoŭny Uładzimir Jurjevič, — kazaŭ Pinievič.
U Ministerstvie achovy zdaroŭja paabiacali, što bolš padrabiazna razhledziać situacyju na ŭzroŭni lačebna-kantrolnaj rady viedamstva.