Ekśpiert: Mahčyma, urad zahadzia vyrašyŭ, što čempijanatu pa chakiei nie budzie
Paśla vizytu kiraŭnika Mižnarodnaj federacyi chakieju Rene Fazela ŭ Miensk tak i nie było skazana, ci admieniać čempijanat śvietu ŭ chakiei ŭ Biełarusi. Čempijanat 2014 hodu kaštavaŭ Biełarusi niemałych hrošaj.
«Svaboda» raźbirajecca, adkul Biełaruś zmoža ŭziać hrošy na novy.
Kolki kaštavaŭ minuły čempijanat
Chakiejny čempijanat u Biełarusi prachodziŭ u 2014 hodzie. Tady eksperty kazali, što na jaho mahło być vydatkavana ad 17 miljonaŭ da 2 miljardaŭ dalaraŭ. Raźbiežka takaja vialikaja, bo raschody možna aceńvać razam ź infrastrukturaj i bieź jaje.
U 17 miljonaŭ dalaraŭ raschody aceńvaŭ tahačasny kiraŭnik Dyrekcyi praviadzieńnia čempijanatu Jaŭhien Vorsin. U hetuju sumu ŭvajšli vydatki na reklamu, zabaŭlalnuju prahramu, prodaž kvitkoŭ, vyrab suvenirnaj pradukcyi dy inšaje.
Ale ž pad čempijanat u Miensku pabudavali novyja areny, hateli, abnavili darožnuju i transpartnuju infrastrukturu. Tahačasny kiraŭnik upraŭleńnia fizyčnaj kultury, sportu i turyzmu Mienharvykankamu Alaksiej Prakapovič anansavaŭ raschody na infrastrukturu ŭ 2,2 miljarda dalaraŭ.
Chto zapłacić za čempijanat, kali jon adbudziecca
Hateli i areny, jakija budavalisia da minułaha čempijanatu, pracujuć i pa siońnia, tamu častka raschodaŭ na heta adpadaje. Ale hrošy na spabornictvy takoj klasy ŭsio adno patrebny. U pastanovie ŭradu ab mižnarodnych spartovych mierapryjemstvach čempijanat śvietu pa chakiei nie prapisany.
Pavodle finansavaha analityka «Alpary Eŭrazija» Vadzima Iosuba, heta moža značyć, što biudžetnych vydatkaŭ na jaho nie planujuć.
«Finansavańnie čempijanatu nie praduhledžana. Značyć, kali čempijanat usio ž budzie, to hrošy na jaho buduć prasić u roznych pradpryjemstvaŭ u vyhladzie niejkaj sponsarskaj dapamohi. Na hety momant raźličvajuć, što kali jon projdzie, to nie za biudžetny košt. Mahčyma, urad zahadzia vyrašyŭ, što čempijanatu, chutčej za ŭsio, nia budzie», — kaža Vadzim Iosub.
«Krainie heta ničoha nie pryniasie»
Čempijanaty, jakija prymaje kraina, — heta imidžavy i palityčny prajekt. Najčaściej takija čempijanaty stratnyja dla krainy. Pra heta havoryć Vadzim Iosub.
«Hrošy na takich mierapryjemstvach mohuć zarabić padradčyki i arhanizatary; heta tyja, chto pravodzić cyrymonii adkryćcia i zakryćcia, raźmiaščaje haściej. Havorki ab prybytku dla krainy tut nie idzie, navat kali abstrahavacca ad palityčnych prablem», — miarkuje Vadzim Iosub.
Nia bačyć nijakaj vyhady ad čempijanatu i kiraŭnik centru Mizesa Jarasłaŭ Ramančuk. Jon nazyvaje čempijanat «zadavalnieńniem dla adnoj persony».
«Heta prynosić prybytak Alimpijskamu kamitetu, federacyi chakieju, a ekanamičnaj vyhady dla krainy heta nie prynosić. Nichto nie kazaŭ, kolki my zarabili na Eŭrapejskich hulniach, na minułym čempijanacie, ličbaŭ pastfaktum nie było», — pryhadvaje Jarasłaŭ Ramančuk.