«Kolki tabie rasiejcy zapłacili?» Zatrymany chłopiec z akcyi salidarnaści ŭ Hrodnie raskazaŭ, navošta vyjšaŭ na płošču
Alaksandr Chvat na akcyi salidarnaści 26 červienia.
«Mnie 28 hadoŭ i ŭsio žyćcio ja žyvu pry adnym prezidencie. Ja chaču pieramienaŭ», — kaža Alaksandr Chvat, jakoha zatrymali ŭ Hrodnie 26 červienia padčas akcyi salidarnaści z palitviaźniami. Chłopiec vyjšaŭ u centr horada z płakatam i prastajaŭ mienš za chvilinu — jaho amal adrazu zatrymali. U izalatary časovaha ŭtrymańnia (IČU) na Haja hrodzieniec prabyŭ troje sutak i atrymaŭ štraf — 20 bazavych. Svaju historyju Alaksandr raspavioŭ Hrodna.life.
Alaksandr rodam z Hrodna, ale apošnija niekalki hadoŭ pracavaŭ u Polščy dalnabojnikam. U śniežni 2019 hoda jon zvolniŭsia i viarnuŭsia dadomu. Uładkavaŭsia roznarabočym na adnym z pradpryjemstvaŭ horada i staŭ atrymlivać zarobak u niekalki razoŭ mienšy, čym za miažoj. Kala 200 dalaraŭ.
«Heta chiba narmalny zarobak dla 28-hadovaha chłopca? Heta prosta śmiešna, — kaža Alaksandr. — Ja chaču pryhoža apranacca, dziaŭčynu zvadzić u restaran abo ŭ kino. I, jak narmalny čałaviek, ja chaču pajechać na adpačynak. Ale za takija hrošy navat prakarmicca ciažka. Ja ničoha nie mahu sabie dazvolić. Situacyja ŭ krainie prymusiła mianie vyjści. Ja bajaŭsia, ale pieramoh siabie».
Alaksandr Chvat, 28 hadoŭ. Apošnija niekalki hadoŭ pracavaŭ u Polščy kiroŭcam hruzavika. «U Hrodnie ja nie moh znajści pracu kiroŭcam, biez stažu dvuch hadoŭ nichto nie chacieŭ mianie brać».
Na akcyju salidarnaści 26 červienia Alaksandr išoŭ metanakiravana, pry hetym jon pryjšoŭ z płakatam «Stop tarakan». Da zatrymańnia na sutki chłopiec hatovy nie byŭ.
«U niejki momant ja zrazumieŭ, što pavinien vyjści. Zadaŭ sabie pytańnie: što ja zrabiŭ dla hetaj krainy, kab niešta źmianić? Ludzi, jakija za niešta zmahalisia, užo siadziać. Nam patrebna salidarnaść. Ja prosta zrazumieŭ, što pavinien sabracca z dumkami, uziać płakat i vyjści ŭ centr horada».
U toj dzień u centr horada na pikiet salidarnaści vyjšli dva dziasiatki čałaviek. Alaksandr byŭ adnym ź ich, jon stajaŭ kala abłvykankama.
«Mnie było vielmi strašna dastavać płakat, ale ja razharnuŭ jaho. U niejki momant da mianie padjechali dva aŭtazaki, adkrylisia dźviery i adtul vybiehli try supracoŭniki AMAPu. Schapili mianie, jak niejkaha złačyncu, i kinuli na padłohu ŭ aŭtazaku».
Alaksandr kaža, što paśla zatrymańnia ŭvieś čas znachodziŭsia na padłozie aŭtazaka. Adzin z supracoŭnikaŭ pytaŭsia ŭ chłopca, chto jamu zapłaciŭ za vychad z płakatam.
«Padyšoŭ, uziaŭ za vałasy i ŭdaryŭ ab ścienku. Potym skazaŭ: «Kolki tabie rasiejcy zapłacili?» Ale nichto mnie ničoha nie płaciŭ, ja vyjšaŭ pa ŭłasnaj voli. Ja čakaŭ, što pačnuć cisnuć na mianie, ale nie dumaŭ, što ŭ takoj žorstkaj formie».
Alaksandr Chvat pierad zatrymańniem
U IČU na vulicy Haja Alaksandr prabyŭ troje sutak. Jon byŭ aburany ŭmovami ŭtrymańnia.
«Chłopcy, jakich zabrali sa mnoj u toj dzień, byli hatovyja da sutak. U niekatorych była harbata ŭ pakiecikach, piečyva, trusy, majka. U mianie ž ničoha nie było. Umovy ŭ IČU — prosta žeść, asabliva kali palać unutry — niama čym dychać. Nas navat nie vyvodzili na špacyr. Spać niemahčyma ŭ hetych čatyroch ścienach. Vielmi dušna, tualet bačny ŭsim. Dzika tam, jak z žyviołami siabie pavodziać. Ja byŭ ź Jaŭhienam Hryniem u kamiery i ŭ pieršuju noč pryvieźli da nas ałkaša — debašyra, žonka vyklikała milicyju na jaho. A praź dzień pryviali 22-hadovaha chłopca, na jaho mama vyklikała milicyju».
Jaŭhien Hryń byŭ zatrymany 26 červienia na akcyi salidarnaści. Za ŭdzieł atrymaŭ 15 bazavych vieličyń (405 rubloŭ)
Sudzili hrodziencaŭ za akcyju salidarnaści 29 červienia ŭ RAUS Leninskaha rajona. Byŭ vyjazny sud.
«Pryvieźli nas u 8 ranicy, a sud adbyŭsia tolki ŭ 15:00. U vyniku mnie dali 20 bazavych: abvinavacili pa dvuch artykułach — niepadparadkavańnie i niesankcyjanavany mitynh. Z adnym z artykułaŭ ja nie zhodzien: jak ja moh akazvać niepadparadkavańnie, kali mianie schapili i paciahnuli adrazu ŭ aŭtazak? U milicyi skazali: kali jašče raz u horadzie ŭbačać, niavažna pry jakich abstavinach, zabiaruć».
Paśla sutak i suda Alaksandr ubačyŭ videa i fatahrafii z momantam zatrymańnia. Chtości navat pisaŭ u kamientarach: «Adzin u poli voin» i «Chłopiec sa stalovymi jajkami».
«Tak, ja advažyŭsia i zrabiŭ heta. Kali siadzieć doma na kanapie, to ničoha nie adbudziecca. Siońnia ludziej pałochajuć, jany bajacca. Z-za ŭsiaho hetaha ŭ mnohich apuskajucca ruki. Ale nam patrebien hłytok śviežaha pavietra. Ja chaču žyć i pracavać u svajoj krainie, a nie niekudy źjechać».