Dastupnaja dla ŭsich, ale pad achovaj. U skviery Minska ŭstalavali skulpturu za 341 tysiaču dalaraŭ
U skviery pa vulicy Prytyckaha, 60/2, la hałoŭnaha ofisa Biełhazprambanka, uračysta adkryli skulpturu Vosipa Cadkina «Nośbit daroŭ». Jaje nabyli ŭ Ńju-Jorku za 341 tysiaču dalaraŭ na tarhach aŭkcyjonnaha doma Christie's, paviedamlaje tut.by.
Na vulicy Prytyckaha, la ofisa Biełhazprambanka, uračysta adkryli nabytuju ŭ Ńju-Jorku skulpturu ŭradženca Viciebska Vosipa Cadkina. Dla hetaha na praciahu troch miesiacaŭ pryvodzili da ładu skvier kala ofisa. Prastoru, darečy, stvarali pa prajekcie, raspracavanym maładymi architektarami-studentami. Skvier nazvali «Płošča Cadkina».
Pra skulpturu «Nośbit daroŭ» čytajcie taksama:
U Minsku źjaviłasia novaja skulptura uradženca Biełarusi Vosipa Cadkina
U dzień adkryćcia dla minčukoŭ zładzili śviata z muzykaj, nievialikim fudkortam i zabavami da 23 hadzin. Na mierapryjemstva zaprasili taksama vip-haściej.
— Upieršyniu praca suśvietnaj znakamitaści pradstaŭlena ŭ haradskoj prastory. Ja nie budu kazać pra toje, što ŭ Minsku niama hodnych skulpturnych kampazicyj, pomnikaŭ, biezumoŭna, jany jość i heta vydatna. Ale my chacieli zrabić jašče adzin punkt haradskoj prastory, — skazaŭ staršynia praŭleńnia Biełhazprambanka Viktar Babaryka, adkryvajučy skulpturu.
Babaryka nie bačyć roźnicy, u jakim rajonie, dla kaho i dzie ŭstalavanaja skulptura.
— Absalutna pierakanany ŭ tym, što ŭsie ludzi adnolkavyja. Čamu ŭ Paryžy nie bajacca stavić, a my pavinny bajacca? U Biełarusi ludzi hetak ža bieražliva staviacca da luboj skulpturnaj kampazicyi, jak i va ŭsim śviecie. Usiudy jość ekstremisty, jakija mohuć niešta złamać i niešta drennaje zrabić. Ich — absalutnaja mienšaść. My nie chočam rabić dla mienšaści, dla ludziej, jakija drennyja. My robim dla bolšaści, — kaža Babaryka.
Jak raspaviali partału, za terytoryjaj, dzie ŭstalavanaja skulptura, słužba biaśpieki Biełhazprambanka budzie nazirać z dapamohaj videakamier.
— My nie ličym patrebnym prymać dadatkovyja miery biaśpieki. My vierym u biełarusaŭ.
U kalekcyi Biełhazprambanka jość niekalki rabot Cadkina. Adna ź ich pakul znachodzicca ŭ muziei historyi Viciebskaha narodnaha mastackaha vučylišča — jaje bank płanuje ŭstalavać na vulicy ŭ rodnym horadzie mastaka.
— Heta zaležyć nie ad nas. My hatovyja jaje pastavić u Viciebsku hetak ža, jak i tut. Jość vielmi pryhožy prajekt dla prastory Vosipa Cadkina, navat našmat cikaviejšy, čym tut. Nam treba dziaržaŭna-pryvatnaje partniorstva, my prapanovu zrabili, ciapier čarha za Viciebskim abłvykankamam. Ale nie zaŭsiody atrymlivajecca zrabić vyklučna za svaje hrošy, chočacca zrabić heta razam z kimści, z partniorami, pakul nie atrymlivajecca, — tłumačyć Viktar Babaryka.
***
Vosip Cadkin — adzin ź jarkich pradstaŭnikoŭ Paryžskaj škoły, uradžencaŭ Biełarusi. Jon naradziŭsia 28 studzienia (9 lutaha) 1888 hoda ŭ Viciebsku. U 1905-m rodnyja adpravili jaho da svajakoŭ na poŭnač Anhlii. U 1905—1909 hadach žyŭ u Łondanie, paśla pierajechaŭ u Paryž, dzie pamior u 1967 hodzie.
Tvory Cadkina pradstaŭlenyja ŭ viadomych muziejnych i pryvatnych zborach roznych krain śvietu. Siem jaho tvoraŭ (4 skulptury i 3 karciny) znachodziacca ŭ karparatyŭnaj kalekcyi Biełhazprambanka.