Rehijanalnyja supołki Ukantakcie praciahvajuć apytvać ludziej, ci chočuć jany dałučeńnia da Rasii
Naprykancy 2018 hoda sajt nn.by źviartaŭ uvahu, što adrazu dziasiatak rehijanalnych supołak sacyjalnaj sietki Ukantakcie źmiaścili na svaich staronkach adnolkavyja apytańni, ci padtrymlivajuć ich čytačy ŭstupleńnie Biełarusi ŭ skład Rasii.
Najhoršyja pakazčyki byli ŭ Viciebsku. U miascovych supołkach bolš za 40% respandentaŭ vystupili za abjadnańnie. U Homieli i Barysavie ličby prychilnikaŭ bolš ščylnaj intehracyi taksama byli niemałymi, ale ŭsio ž bolšaść tam vystupała za zachavańnie niezaležnaści.
Absalutnaja bolšaść minčukoŭ i bieraściejcaŭ vystupili za zachavańnie samastojnaści Biełarusi.
Apytańni praciahvajuć pravodzić i ciapier. Litaralna 9 studzienia takoje pytańnie zadała supołka «Lozna». Heta rajonny centr na miažy z Rasijaj u Viciebskaj vobłaści.
Udzieł u apytańni ŭziało ŭsiaho 190 čałaviek, ale 43% vykazalisia za dałučeńnie da Rasii. Prychilnikaŭ niezaležnaści nabrałasia tolki 33%. Jašče 24% adkazali, što im usio adno.
Supołka «Typovy Słonim» dadała da varyjantaŭ adzin vielmi radykalny adkaz dla tych, chto sa zbrojaj u rukach hatovy padtrymlivać dałučeńnie Biełarusi da Rasii. Ahułam takich patencyjnych sieparatystaŭ nabrałasia niekalki dziasiatkaŭ (3%). Za niezaležnaść Biełarusi ŭ słonimskim pabliku vystupiła bolš za 63%. Ahułam prahałasavała 730 čałaviek.
Piaćsot čałaviek prahałasavała ŭ supołcy «Intryhi. Lelčycy». Dźvie traciny vystupili za niezaležnaść našaj krainy, tracina — za dałučeńnie da ŭschodniaj susiedki. Admietna, što va ŭsich hetych apytańniach varyjant dałučeńnia da Rasii idzie akurat pieršym.
U pabliku «Typovy Babrujsk» hałasy raźmierkavalisia nastupnym čynam: 47% za niezaležnaść, 42% — za dałučeńnie. Jašče kala 10% nie zmahła vyznačycca, čaho choča bolš.
Supołka «Rečyca biez cenzury» taksama źmiaściła padobnuju hałasavanku. Amal 49% apytanych vystupili za Biełaruś, 28% - za Rasiju. Nu i jašče vialikaja kolkaść ludziej (23%) vyrašyła nie padtrymlivać ni adzin z varyjantaŭ.