Futbolny kamientatar Pavał Baranaŭ: Pracuju na biełaruskaj movie, bo heta mnie padabajecca
Čempijanat śvietu pa futbole ŭ Rasiei ŭstupiŭ u vyrašalnuju stadyju płej-of — z kožnym matčam zastajecca ŭsio mieniej pretendentaŭ na karonu. Pakul supierniki vyśviatlajuć adnosiny na poli, Radyjo Svaboda pacikaviłasia: jak vyhladaje hulnia miljonaŭ z kamentatarskaj kabiny?
42-hadovy Pavał Baranaŭ užo praciahły čas u liku znakavych viadoŭcaŭ spartyŭnych efiraŭ Biełaruskaha telebačańnia. Bolš za paŭtara dziasiatka hadoŭ jon kamentuje spabornictvy suśvietnaha i eŭrapiejskaha ŭzroŭniu, Alimpijskija hulni, futbolnyja eŭrakubki. Da taho ž jon adzin ź niamnohich, chto viadzie repartažy pa-biełarusku. Aproč jaho, zdarajecca, zhadvaje byłoje Ŭładzimier Navicki dy eksperymentuje pradstaŭnik maładziejšaj hieneracyi Źmicier Hierčykaŭ.
Jak pryjšoŭ u prafesiju i jaki mundyjal staŭ pieršym u jahonaj karjery, Pavał raskazaŭ karespandentu Radyjo Svaboda.
«Niašmat u śviecie kamentataraŭ, jakija ŭ 26 hadoŭ debiutavali z mundyjalu»
— Pavał, katory pa liku dla ciabie sioletni futbolny čempijanat śvietu jak dla telekamentatara?
— Kali ličyć z 2002 hodu, to ŭžo piaty. Nasamreč unikalnaja źjava: nia tak šmat u śviecie kamentataraŭ, jakija debiutavali ŭ efiry z mundyjalu! Tym bolš u 26 hadoŭ, jak mnie tady. Tak, paspryjali peŭnyja abstaviny: da samaha pačatku nie było peŭnaści, što toj čempijanat naohuł budziem pakazvać. Pakul viali pieramovy z pravaŭładalnikami, uklučylisia ŭ pracu tolki z apošniaha turu hrupavoha etapu. Voś nas, litaralna paru čałaviek, i kinuli jak kacianiataŭ u vadu. Ščyra skažu: dla pačatkoŭca i adrazu na takim uzroŭni — sucelnaje vyprabavańnie.
— Vyhladaje, što ŭ tahačasnaha kiraŭnictva nie było i asablivaha vybaru — adnoj z umovaŭ arhanizataraŭ było kamentavańnie na rodnaj movie krainy, na jakuju idzie tranślacyja.
— Mienavita tak. Dyj uvohule z praktykaj było tuha. Nie isnavała spartovaha kanału «Biełaruś 5» (čamu i tranślacyja mundyjalu ŭ poŭnym abjomie padavałasia małarealnaj), a 2—3 repartažy za paŭhoda, kali ŭ adboračnych cyklach vystupała zbornaja Biełarusi, — zanadta mała, kab zastavacca ŭ tonusie. I tut adrazu ŭ boj. Naohuł heta systemnaja chiba z papraŭkaj na čas: ni niama, jak ciapier, u kaho pieraniać vopyt, ni narmalnaha internetu, ni jakasnaj techniki. Davodziłasia kamentavać pa čatyry matčy na dzień! Navat ź ciapierašnim dośviedam heta surjoznaja nahruzka, a pra toj čas navat nie kažu. Niejak dali rady, pakazali.
— Chaciełasia b adčuć anturaž ciapierašniaha futbolnaha śviata niepasredna na stadyjonie? U pieravažnaj bolšaści ŭsio ž davodzicca sačyć za karcinkaj ź mienskaj studyi.
— Alaksandar Ćviačkoŭski i Siarhiej Mackievič adpracavali matč adkryćcia ŭ Maskvie, a potym i jašče niekalki cikavych hulniaŭ. Tak što biełaruskaja kamentatarskaja prysutnaść sioleta akreślenaja. I, spadziajusia, jašče budzie. Zaplanavana, što my z Artašesam Antanianam pajedziem spačatku na matč za treciaje miesca ŭ Sankt-Pieciarburh, a potym na finał u Maskvu. Naohuł mahu skazać, što sa źjaŭleńniem u składzie Biełteleradyjokampanii spartyŭnaha kanału «Biełaruś 5» kožnaja surjoznaja mižnarodnaja padzieja — i čempijanaty śvietu, i pieršynstvy Eŭropy, i Alimpijskija hulni — u abjomie pakazaŭ, u techničnaj jakaści tranślacyi z hodu ŭ hodu tolki prahresuje. Sioletni mundyjal nie vyklučeńnie.
«Bieraściejskaje «Dynama» chajpanuła na Maradonu, a zmoža jašče bolš»
— Zrazumieła, što viadoŭca padčas repartažu musić zastavacca nieanhažavanym. Tym nia mieniej asabistych sympatyj pa-za pracaj nichto nie admianiaŭ. Chto jany, ulubioncy Paŭła Baranava?
— Kali kazać pra sympatyi na ŭzroŭni zaŭzieńnia, to takoha niama. Adnak ja ź vialikaj cikavaściu saču pieradusim za tymi hulcami, ź jakimi pravioŭ stolki sezonaŭ padčas repartažaŭ z eŭrakubkaŭ i anhielskaj premjer-lihi. Hety apošni čempijanat nakiravaŭ u Rasieju šmat jaskravych lehijaneraŭ — u adnoj zbornaj Belhii kolki čempijonaŭ Anhlii! Tak što ź cikavaściu naziraŭ za dvuma pradstaŭnikami kvartetu hrupy G — kamandami Anhlii i Belhii. Mnie nia ŭsio roŭna, što ź imi budzie dalej, jak buduć razhortvacca padziei. Badaj, voś hetyja dźvie zbornyja ŭ prycele majoj uvahi ŭ pieršuju čarhu.
— Vielmi doŭha futbolnyja funkcyjanery supraciŭlalisia techničnamu prahresu, ale ŭsio ž navažylisia na eksperyment ź videapaŭtorami sprečnych momantaŭ. Jak noŭ-chaŭ, vitaješ?
— Adnaznačna vitaju, bo heta ŭžo paŭpłyvała na mnohija vyniki, pryčym u spraviadlivy bok. Choć i była para-trojka epizodaŭ, kali systema nie spracavała, pa-raniejšamu mieŭ miesca čałaviečy faktar. Ale z hledzišča taho, što stała bolej praŭdy i mieniej subjektyvizmu sudździaŭ (jak i mahčymaściaŭ mierkavać — a što było b, kab…) — heta realna pracuje. Sioletni mundyjal vyłučajecca vialikaj kolkaściu vynikovych standartaŭ, i tyja ž penalci — u niemałoj stupieni nastupstvy rašeńniaŭ, pryniatych paśla videaprahladu. Adpaviedna, u šerahu vypadkaŭ heta adbivałasia na ličbach na tabło. Adrozna ad niekatorych, nie liču, što navacyi zaciahvajuć matč. Hod tamu systemu adpracavali na Kubku kanfederacyj, i, jak padajecca, znojdzieny ŭdały balans. Miarkuju, na turnirach FIFA jana budzie zapatrabavanaja i nadalej.
— Z ulikam pabačanaha za praminuły čas z kamentatarskaj kabiny — ci mocna mianiajecca futboł?
— Kožny taki turnir — samastojnaja źjava. Ja asensavana pačaŭ hladzieć čempijanaty śvietu ad 1986 hodu, vielmi jaskravaje ŭražańnie pakinuŭ mundyjal-1994. Kožny raz svaje zorki, superkamandy. Siońnia šmat razmovaŭ vakoł Maradony, najpierš praź jaho pavodziny. A chto jon pa-za trybunaj jak hulec — treba było bačyć pieršynstvy ŭ Meksycy i Italii, kali jon faktyčna ŭ adzinočku daciahnuŭ Arhientynu da finałaŭ… Dumaju, nielha stavić u adzin šerah roznyja pakaleńni futbalistaŭ. I mundyjali treba razhladać aŭtanomna, kožny jak samadastatkovuju reč u sabie. Paraŭnoŭvać, jaki lepšy, bolš admietny, — biessensoŭna.
Televizijny pakaz — tak, pytańniaŭ niama. Z kožnym razam karcinka ŭsio bolš daskanałaja, prosta revalucyjnyja rečy.
— Darečy, pra Dyjeha Maradonu ŭ novaj ipastasi — staršyni praŭleńnia bieraściejskaha «Dynama». Jahonaja skandalnaść dadaść cikavaści nacyjanalnamu čempijanatu?
— Što tyčycca fihury Maradony ŭ Biełarusi, dyk treba dačakacca jahonaha pryjezdu siudy. Navat kali jon nia budzie ničoha rabić u Bieraści, a prosta fizyčna tam znachodzicca, heta ŭžo admietna. Chaj sabie nia maje planaŭ žyć pastajanna, tolki epizadyčnymi najezdami — samaje cikavaje ŭ lubym vypadku budzie krucicca vakoł jahonaj epatažnaj asoby. Usiaho astatniaha — tak zvanaha «chajpu», mižnarodnaj papularyzacyi klubu praź lehiendu futbołu — bieraściejskaje «Dynama» ŭžo dasiahnuła.
«Kali adšturchoŭvacca ad vynikaŭ, pohlad na biełaruski futboł skieptyčny»
— Nu i pytańnie, jakoje nie daje spakoju biełaruskim zaŭziataram: zbornaj Biełarusi pry niejkim raskładzie ŭdasca nablizicca da hodnaha ŭzroŭniu?
— A čamu nie? Pa-pieršaje, mahčyma, niejkim dzikim čynam pašancuje. Pa-druhoje, kolkaść udzielnikaŭ top-turniraŭ uvieś čas pašyrajecca — u 2026 hodzie ŭ Paŭnočnaj Amerycy budzie hulać užo 48 kamandaŭ (niekali było 24, ciapier 32). Pa-treciaje, nichto nie mierkavaŭ, što ŭ nas budzie alimpijskaja zbornaja na hulniach u Londanie. Na postsavieckaj prastory, navat u toj ža Rasiei, padobnaha ni razu nie było. A biełarusy — kali łaska, u 2012-m źjaviłasia mahčymaść zaŭzieć za svaich. Chto viedaje, jak buduć składacca padziei — nikoli nie kažy «nikoli».
Pakul, viadoma, jość niuansy. Ahulny pohlad na naš futboł vielmi skieptyčny — znoŭ ža, dosyć apraŭdana, kali adšturchoŭvacca ad vynikaŭ. Ale, jak mnie padajecca, pad upłyvam emocyj krytyčny hradus byvaje zamocny. Treba spadziavacca i zachoŭvać aptymizm.
— Maješ na ŭvazie jašče adzin prałaz dla łuzeraŭ — novy adboračny turnir pad nazvaj «Liha nacyj»? Nahadaju, startuje ŭžo ŭvosień.
— Kazać pra heta, vidać, zarana, bo ŭ našym vypadku niešta prahnazavać — sprava zusim niaŭdziačnaja. Nu voś, naprykład, zhulali matč sa zbornaj Słavienii — ničoha nie skažu, zdorava atrymałasia, vyjhrali. Pry tym, što słaviency nie takaja ŭžo i słabaja kamanda. A ŭ toj ža Lizie nacyj vyjduć i znoŭ prajhrajuć Luksemburhu. Tamu lohiki niama nijakaj, poŭnaja niepradkazalnaść. A za ich z kamentatarskaj kabiny hulać nia budzieš, pravilna? Usio ŭ rukach (nahach) trenera i hulcoŭ.
— Pavał, ty adzin z redkich spartovych kamentataraŭ BT, chto ŭ svaich repartažach karystajecca biełaruskaj movaj. Adkul takaja pryncypovaja pazycyja — padabajecca najpierš samomu?
— Na 100%: ja pracuju na biełaruskaj movie, tamu što mnie heta padabajecca. U pieršuju čarhu. Pa-druhoje, prynosić zadavalnieńnie, adčuvaju, što heta važnaja reč. Chto b što ni kazaŭ, ja ŭpeŭnieny: dobraja častka zaŭziataraŭ čakaje biełaruskamoŭnaha repartažu. A pakolki my pracujem pieradusim dla hledačoŭ, heta natchniaje. Prynamsi, spyniacca nie źbirajusia.
Mahu skazać, što siońnia staŭleńnie aŭdytoryi našmat bolš spryjalnaje, čym jašče dziasiatak hadoŭ tamu, asabliva z boku moładzi. I heta zdorava! Choć, ź inšaha boku, uzmacniajecca i advarotnaja chvala — usio hučniej asobnyja ludzi padajuć hołas źniavahi ŭ dačynieńni da biełaruskaj movy. Nu što ž? Heta praces, adnosna jakoha nichto i nia ciešyŭsia iluzijami, što budzie prosta.
«Chaj akademiki vyrašać, ci nazyvać varoty bramaj, a miač špurlakom»
— Tak razumieju, u dziacinstvie, junactvie atačeńnie vakoł było rasiejskamoŭnaje. Jak zajaviła pra siabie «biełaruskaje nutro»?
— Tak, pieravažna rasiejskamoŭnaje. Pieršyja «pryščepki» biełaruskaści ŭ małych dozach ja atrymaŭ jašče ŭ starejšych klasach škoły. A ŭžo ŭ asnoŭnym svoj śvietapohlad sfarmavaŭ na žurfaku BDU. Mnie ŭ hetym sensie pašancavała z vykładčykami — što biełaruskaj movy i litaratury, što historyi Biełarusi. I ciapier admovicca ad tych pohladaŭ — heta značyć plunuć u samoha siabie, junaha Paŭła Baranava ŭzoru 1990-ch. Ja sabie hetaha dazvolić nie mahu.
— To bok, kali jość žadańnie, zasvoić movu moža kožny?
— Prynamsi heta nie prablema. Vučać ža anhielskuju, francuskuju, navat kitajskuju — i nie piarečać! A tut havorka pra rodnuju movu! Ničoha składanaha, była b achvota i razumieńnie, dziela čaho heta patrebna. Na žal, u niekatorych i blizka niama takoha žadańnia, dla ich mova jak hiry na nahach. Maŭlaŭ, navošta ŭskładniać žyćcio? Lahčej na rasiejskaj, pad jakuju ŭsio prystasavana.
Zhodny, što dla mnohich mova — trend, chvala, jakaja moža vynieści na pavierchniu. To bok niedzie zaśviacicca za košt movy. Nibyta narmalnyja prajekty, a zirnieš uvažliviej — papsa papsoj. Usio toje ž modnaje siońnia słoŭca — «chajp».
— Zvykłaja adhavorka kamentataraŭ, jakija nie biarucca vieści repartažy pa-biełarusku, — adsutnaść adzinaha ŭzoru spartyŭnaj leksyki. A chto zaminaje stvaryć słoŭnik? Tym bolš prykłady jość — były kulturyst i moŭny rupliviec Mikoła Kaściukievič adaptavaŭ na biełaruskuju movu chakiejnuju leksyku.
— My pra heta havaryli jašče na majstar-klasie padčas Eŭra-2016. Byŭ zaprošany Pavał Łatuška — eks-ministar kultury, ciapier ambasadar u Francyi. Jon paabiacaŭ: niama pytańniaŭ, na dobruju spravu hrošy znojdziem. Asabista ja tolki «za», davajcie niešta rabić, moža źjavicca stymuł i ŭ inšych kalehaŭ. Ale, padkreślu, hetym musiać zajmacca prafesijanały. Nia prosta ja, ty ci amatar z Homla, a eksperty z movaznaŭčych instytutaŭ. Chaj rychtujuć bazu, pieradajuć dalej pa instancyjach — i akademiki prymajuć kančatkovaje rašeńnie. Naprykład, varoty — heta brama. Podpis, piačatka, pad redakcyjaj takoha i takoha śviaciły. Voś tady budzie moŭny aryjencir. Razhortvajem słoŭnik — usio jasna, sprečki skončylisia.
Bo kali my jašče pracavali ź niabožčykam Iharam Kalańkovym, jon znajšoŭ, što da revalucyi miač nazyvaŭsia špurlakom. Nu, i padčas repartažu «pašpurlali». Lišnie kazać, ci chto zrazumieŭ…
— Jak u adsutnaść moŭnych standartaŭ ty farmavaŭ ułasnuju leksyčnuju bazu?
— Nu jak farmavaŭ? Praca, navyk. Kolki ŭžo sezonaŭ pierakładaju videačasopis Lihi čempijonaŭ, viadu repartažy našaha pieršynstva. Dziela spraviadlivaści, navyk hublajecca vielmi chutka, kali nie praktykavacca. Jak tolki pierastaješ pracavać pa-biełarusku i na niejki čas traplaješ u sucelna rasiejskamoŭnaje asiarodździe, uźnikajuć prablemy — heta tyčycca luboha majstra, navat superprafesijanała. Ci ŭ roŭnaj stupieni naadvarot.
U svoj čas ja pryjechaŭ u Estoniju, tam była biełaruskamoŭnaja supołka. Ščyra kažučy, taksama praź pień-haroch, ale ludzi staralisia, chvała im i pašana. Pračnuŭšysia na druhi-treci dzień, zrazumieŭ, što ŭ mianie ŭsie dumki na movie, jak kažuć, aŭtamatam. Znoŭ ža, nie mahu skazać, što dobra viedaju anhielskuju. Tym nia mieniej pryjaždžaješ u ZŠA ci niekudy jašče — i pačynaješ uciahvacca, padtrymlivać razmovu. Toje samaje i ŭ našym vypadku — navyk.
***
Pavał Baranaŭ naradziŭsia ŭ 1976 hodzie ŭ Miensku. Zajmaŭsia płavańniem, viesłavańniem, chakiejem, futbołam, boksam, dziudo. Aktyŭny ład žyćcia nia staŭ tramplinam dla prafesijnaha sportu, ale pryvioŭ u spartyŭnuju žurnalistyku. Paśla žurfaku BDU trapiŭ na Biełaruskaje telebačańnie. Spačatku pracavaŭ u adździele padrychtoŭki publicystyčnych prahramaŭ, a pry kancy 1990-ch pravioŭ svoj pieršy futbolny repartaž. Kamentatarski staž — bolš za 15 hadoŭ, specyjalizujecca na futbole i adzinaborstvach. Aŭtar i viadoŭca teleprajektu pra siłavyja vidy sportu «Faktar siły» na telekanale «Biełaruś 5». Adzin z kamentataraŭ, jakija karystajucca ŭ repartažach biełaruskaj movaj.