Adkryćcio Stralcoŭskaha festu — užo siońnia
Dvuchdzionny fiestyval «Vieršy na asfalcie» raspačniecca siońnia a 18.00 u minskaj Halerei TUT.BY (pr-t Dziaržynskaha, 57). Sioleta ŭ šmatłkich imprezach, dyskusijach i čytańniach paŭdzielničajuć pradstaŭniki čatyroch zamiežnych litaratur, u tym liku Biełaruś znoŭ naviedaje ŭkrainski piśmieńnik Siarhij Žadan, letaś asudžany da departacyi padčas fiestyvalu.
Lilija Hazizava (n. 1972)
Ruskaja paetka z Kazani, Lilija Hazizava dobra viadomaja i ŭ siabie doma, dzie daŭno pracuje kansultantam pa ruskaj litaratury ŭ miascovym Sajuzie piśmieńnikaŭ Respubliki Tatarstan, i ŭ Rasii, dzie drukujecca ŭ najlepšych litaraturnych časopisach, i pa ŭsim śviecie: Hazizava — adkazny sakratar časopisa «Interpaezija (Nju-Jork). Jana pierakładaje tureckuju i tatarskuju paeziju na ruskuju, a jaje ŭłasnaja paezija pierakładałasia na 12 movaŭ śvietu. Lilija Hazizava — zasnavalnik i arhanizatar Mižnarodnaha Chlebnikaŭskaha fiestyvalu «ŁADOMIR», Mižnarodnaha paetyčnaha fiestyvalu imia Mikałaja Łabačeŭskaha — adzinaha festu, jaki pravodzicca adnačasova z matematyčnaj kanfierencyjaj pa nieeŭklidavaj hieamietryi. Pradmovu da debiutnaha zbornika Hazizavaj napisała Anastasija Ćviatajeva.
Siarhij Žadan (n. 1974)
Siarhij Žadan — zaŭsiody žadany hość fiestyvalu. Što praŭda, letaś jahony ŭdzieł byŭ azmročany ŭvahaj «čytačoŭ u cyvilnym». Pavodle niejkaj niezrazumiełaj łohiki, najviadomiejšy ŭkrainski litaratar, pryznany va ŭsim śviecie paet i prazaik, łaŭreat mnohich mižnarodnych premij, apynuŭsia ŭ śpisie piersonaŭ «non-hrata» biełaruskich śpiecsłužbaŭ, u suviazi z čym byŭ źmieščany ŭ milicejski pastarunak i atrymaŭ u pašpart štamp ab departacyi. Dziakujučy małankavaj reakcyi ŭkrainskaha ministerstva ŭnutranych spraŭ i biełaruskaj hramadskaści, zabarona na ŭjezd była skasavanaja na nastupny ž dzień.
Sioleta Siarhij Žadan u miežach fiestyvalu prezientuje svaju novuju knižku na biełaruskaj movie: u sieryi «Paety płaniety» vyjšli jaho vybranyja vieršy ŭ pierakładzie Andreja Chadanoviča.
Stejnar Upstad (n. 1971)
Steinar Opstad, fota: Dagbladet
Adzin z najcikaviejšych paetaŭ Narviehii Stejnar Upstad sioleta ŭpieršyniu vystupić u Biełarusi. Pieršy zbornik vieršaŭ Upstada vyjšaŭ u 1996 hodzie i adrazu byŭ uhanaravany premijaj Tarjeja Viesasa za najlepšy debiut. Hość Stralcoŭskaha festu — łaŭreat bolš jak dziesiaci najprestyžniejšych skandynaŭskich litaraturnych premij, siarod jakich Premija Askiechio, Premija imia Hiermana Viłdenveja, Premija Dobłuha Šviedskaj Akademii i inš.
Atena Faruchsad (n. 1983)
Vieršy irana-šviedskaj paetki Ateny Faruchsad u Biełarusi nie pieršy hod papularyzuje pierakładčyk Dźmitry Płaks. Niadaŭna ŭ sieryi Sajuza biełaruskich piśmieńnikaŭ vyjšła kniha, jakaja zrabiła Atenu vielmi viadomaj u Šviecyi — zbornik «Biełaja nizka». Pavodle jaje byli ździejśnienyja sceničnyja i aŭdyjopastanoŭki, jana pierakładzienaja na niekalki movaŭ śvietu i ŭhanaravanaja Vialikaj Čytackaj Premijaj (Stora läsarpriset 2013) virtualnaj placoŭki bokcirklar.se, dzie abjadnoŭvajucca čytačy biblijatečnaj sietki Šviecyi. Atena Faruchsad pracuje na Šviedskim radyjo, vykładaje piśmieńnickaje majsterstva, publikuje litaraturnuju krytyku. «Pytańni prynaležnaści, svajho miesca ŭ hramadstvie, pamiaci i nadziei na budučyniu — centralnyja ŭ paetyčnym šmathałośsi Ateny Faruchsad. Paetka viadzie čytača praź siamiejny epas revalucyjnaj ramantyki, pieraśledu, hvałtu i štodzionnaha pobytu ŭ novaj krainie. Niahledziačy na peŭnuju śpiecyfiku, hety šlach lohka paznavalny amal dla kožnaha i mała kaho moža pakinuć abyjakavym», — tak charaktaryzuje paetku ŭ anatacyi da knihi «Biełaja nizka» Dźmitryj Płaks.
Štohadovy Mižnarodny paetyčny fiestyval imia Michasia Stralcova «Vieršy na asfalcie» zapačatkavany ŭ 2012 hodzie HA «Sajuz biełaruskich piśmieńnikaŭ» i Biełaruskim PEN-centram. U roznyja hady ŭdzielnikami fiestyvalu byli paety ź Biełarusi, Hiermanii, Isłandyi, Kazachstana, Litvy, Łatvii, Narviehii, Polščy, Rasii, Słavakii, Ukrainy, Šviecyi, Finlandyi, Estonii