Na Brasłaŭščynie zahadzia rychtujucca da «Dažynak»? Ź miascovych pradprymalnikaŭ masava źbirajuć hrošy na «subotnik»
Pra toje, što dziaržaŭnyja pradpryjemstvy, a taksama pradprymalnikaŭ čarhovy raz paprasili pieravieści hrošy nibyta na rajonny subotnik i dobraŭparadkavańnie terytoryi, «NN» stała viadoma ad ułasnaj krynicy.
U redakcyju pieradali listy z hetymi prośbami, ź jakich stanovicca jasna, što ŭ źbirańni srodkaŭ zadziejničana asnoŭnaja artyleryja rajvykankama, a fiksavanaj sumy dla pracaŭnikoŭ ekanamičnaj śfiery niama: kahości prosiać pieraličyć na rachunak pałovu bazavaj vieličyni (11,5 rubloŭ), inšym rekamiendujecca pieravieści 35 rubloŭ, a niekatorym — uvohule 200.
Sam subotnik adbyŭsia 7 kastryčnika, ale hrošy za jaho prosiać pieraličvać ažno da 30 kastryčnika.
«Kaniečnie, takija pabory charakternyja dla našaj dziaržavy i adbyvajucca nie ŭpieršyniu, ale ŭ Brasłavie sioleta jany pryniali asablivy razmach: čynoŭniki asabista kantralujuć hety praces, a kali hrošy nie pastupajuć, ci suma akazvajecca mienšaj, čym «paprasili», pradprymalnikam pieratelefanoŭvajuć i prosiać pisać aficyjnaje tłumačeńnie. Pryčym nichto nie ŭličvaje ekanamičny stan asobnych ludziej: tak, u majho siabra chvareje dzicia, i lišnich hrošaŭ u siamji nie vodzicca. A kudy hetyja srodki paśla iduć dakładna — daviedacca amal niemahčyma», — aburajecca brasłaŭčanin.
Miascovy adździeł ekanomiki nie ličyć, što vyšejnazvanyja sumy mohuć być prablemaj dla pradprymalnikaŭ:
«Vy sapraŭdy ličycie, što hetyja hrošy — prablema dla pradprymalnikaŭ, dla tych ludziej, u kaho jość stabilny dachod? Treba razumieć, što dziaržaŭnaje finansavańnie dla raźvićcia infrastruktury haradoŭ ciapier minimalnaje, a sabranyja srodki pojduć na karyść ich ža rajona»,
— prakamientavała «NN» načalnik adździeła ekanomiki Brasłaŭskaha rajvykankama Alena Dranieŭskaja.
Padtrymlivaje jaje i načalnik upraŭleńnia sielskaj haspadarki i charčavańnia Maksim Čaharyn, staviačy ŭ prykład siabie: «Ja sam zdaŭ hrošy na subotnik. Kali my chočam, kab naš horad staŭ pryhažejšym i kab chacia b kryšačku raźvivaŭsia, treba prymać padobnyja miery».
Niekatoryja źviazvajuć takuju zvyšaktyŭnaść pa pošuku dadatkovych srodkaŭ z tym, što ŭ 2019 hodzie ŭ Brasłavie zapłanavali praviadzieńnie abłasnych «Dažynak». Heta značyć, što nastupny hod budzie padrychtoŭčym, i srodki na praviadzieńnie rajona ŭ paradak treba šukać apieratyŭna. Adnak zhodna z zakanadaŭstvam, nichto nie moža prymusić biełarusaŭ ni pracavać bieź ich zhody, ni zdavać hrošy na subotniki: usie heta pavinna adbyvacca na dobraachvotnaj asnovie.