«Sprava patryjotaŭ». Jak składvajecca žyćcio fihurantaŭ na voli
«Biełaruski partyzan» vyrašyŭ daviedacca: jak składajecca los fihurantaŭ «spravy patryjotaŭ» «na svabodzie»? Svaboda — ŭmoŭnaje paniaćcie: usie fihuranty znachodziacca pad padpiskaj ab niavyjeździe i pad padpiskaj pra nierazhałošvańnie.
U vieraśni Śledčy kamitet padoŭžyŭ śledstva pa «spravie patryjotaŭ» na dva miesiacy. Pieryjadyčna fihurantaŭ kryminalnaj spravy vyklikajuć na dopyty, adnak «praryvu» ŭ kryminalnaj spravie nie nazirajecca.
Aleś Zimnicki: «Turma nie takaja strašnaja, jak zdajecca pa hety bok ściany tym, chto tam nie byŭ»
— Z pracaj usio narmalna: ja viarnuŭsia na staroje miesca. Ja pracuju staršym navukovym supracoŭnikam u Nacyjanalnym histaryčnym muziei, praŭda, maje abaviazki troški źmianilisia, ale heta čysta pracoŭnyja momanty. Ja na tym ža miescy, na raniejšaj pasadzie i zajmajusia raniejšaj pracaj — zachavalnik kalekcyi daśpiechaŭ i vajennaha ryštunku.
— A što rabić sa stračanymi miesiacami, jakija vy praviali ŭ źniavoleńni?
— Pavodle zakanadaŭstva, padčas śledstva nichto nie maje prava zvolnić z pracy, va ŭsiakim razie — da rašeńnia suda. Tamu miesiacy, praviedzienyja za kratami, vylilisia ŭ «nieapłatny adpačynak».
— A jakoj canoj siamji dałosia rasstańnie z vami?
— I maci, i baćka ŭžo piensijaniery, dla ich, biezumoŭna, ciažka dalisia ŭsie pieražyvańni. Baćkam pryjšłosia ciažej, čym mnie.
— Paśla ŭmoŭnaha «vyzvaleńnia» vy nie zadumvalisia ab tym, kab zavieści ŭłasnuju siamju, ažanicca?
— Pakul nie, nie nadumaŭ. U mianie adzinaja luboŭ — Biełaruś (śmiajecca).
— Vašy kalehi pa niaščaści kažuć, što za kratami psichałahična było kudy składaniej, čym fizična.
— Turma mnie psichiku nie pałamała, psichałahičnaj traŭmy taksama nie naniesła, nakolki ja mahu sudzić. Žyćciovyja płany taksama nie nadta źmianilisia za try miesiacy — usio ž taki nie hady za kratami. Ratavali try rečy: uśviedamleńnie, što ty nie adzin i ŭ ciabie pamiatajuć (za što treba skazać dziakuj ludziam), uśviedamleńnie, što nie ty pieršy i nie ty apošni (kolki biełarusaŭ adkrucić termin praź luboŭ da radzimy ci navat prosta tak) i žadańnie zastacca čałaviekam. A siadzieć nie ciažka. Usiudy ž žyvyja ludzi. Prosta siadzieŭ, šukaŭ, čym u pobytavym płanie zaniać čas, što źjaviŭsia: čytaŭ knihi, treniravaŭsia. A psichałahičnyja ciažkaści źviazanyja z tym, jak siabie adčuvali rodnyja, ź ich pieražyvańniami, sproba akazać niejkuju dapamohu. Heta sapraŭdy akazałasia ciažka. Jak tam kažuć: «Terminy dajucca nie abvinavačanym, a ich siemjam».
— Jaki adbitak nakłała zaklučeńnie na zdaroŭje?
— Nie skažu, što źjavilisia niejkija krytyčnyja prablemy. Ale staryja tradycyjnyja turemnyja prablemy adbilisia i na mnie: trochi pabolvajuć sustavy, śpina — usiaho patrochu.
Kali traplaješ za kraty, akazvajecca, usio nie tak strašna, jak zdajecca pa hety bok ściany. Ale raz tak zdaryłasia — treba pieražyć.
Andrej Dundukoŭ: Sioleta źbiraŭsia ŭzyści na Elbrus…
Fihurant «spravy patryjotaŭ» Andrej Dundukoŭ tolki-tolki viarnuŭsia ad lekara. Tamu pieršaje pytańnie «Biełaruskaha partyzana»: prablemy sa zdaroŭjem — nastupstvy zaklučeńnia?
— Nie, prablemy sa zdaroŭjem — nie nastupstvy zaklučeńnia, prosta zachvareŭ.
— Jak prachodzić adaptacyja da «žyćcia na voli»?
— Ja ŭžo adaptavaŭsia da novych umoŭ. Dahetul mianie jašče nie zvolnili z pracy, a prosta pieraviali «ŭ rasparadžeńnie načalnika». Zaraz ja prosta pracuju krychu inakš, — kaža Andrej Dundukov.
Vyratavalnik adznačaje, što zaklučeńnie nie mocna paŭpłyvała na siamiejnaje žyćcio, va ŭsiakim razie, «ciapier usio dobra».
— Treba razumieć, vy padsadzili svaju žonku na biełaruskuju movu?
— Što značyć - padsadziŭ? (Śmiajecca). Jana daŭno razmaŭlaje pa-biełarusku: da jaje źviartajucca na biełaruskaj movie, jana taksama adkazvaje pa-biełarusku. Usio zaležyć ad situacyi. A ja, naadvarot, na pracy ŭ asnoŭnym karystajusia ruskaj movaj, — kaža vyratavalnik.
— Bolšaść fihurantaŭ «spravy patryjotaŭ» znajomyja daŭno: chtości źjaŭlajecca svajakom, niechta daŭnim siabram, tamu naturalna, što my padtrymlivajem adnosiny.
Andrej Dundukoŭ adznačaje, što samaje strašnaje va ŭsioj hetaj historyi — ułady pałamali žyćciovyja płany:
— Samaje ciažkaje ŭ tym, što nam zabaroniena svabodna pierasoŭvacca: pa Biełarusi možna, ale my pazbaŭlenyja prava pakidać miežy krainy. A ja ŭ hetym hodzie źbiraŭsia ŭzyści na Elbrus — šmatlikija płany nam prosta pałamali. Tamu ciapier davodzicca šukać novyja zachapleńni, chobi — i takaja situacyja ŭ mnohich z nas. Bo žyćcio zvodzicca nie prosta da taho, kab adpracavać pracoŭny dzień i viarnucca ŭ kvateru — i tak kožny dzień, — padkreśliŭ Andrej Dundukoŭ.
Andrej Dundukoŭ adsłužyŭ terminovuju słužbu ŭ VDV, z 2011 hoda pracuje vyratavalnikam u Ministerstvie pa nadzvyčajnych situacyjach. Zachaplajecca rekanstrukcyjaj i ekstremalnym turyzmam.
Andrej Komlik-Jamacin: Psichałahična składana, kali nie možaš zajmacca lubimym ramiastvom
Situacyja ŭ Andreja Komlika-Jamacina paskładaniej: samoha chłopca adpuścili pad padpisku ab niavyjeździe, zatoje jaho baćku Ihara Komlika bolš za miesiac trymali ŭ SIZA. Ihar Komlik źjaŭlajecca hałoŭnym buchhałtaram Biełaruskaha prafsajuza rabotnikaŭ radyjoelektronnaj pramysłovaści (REP) i fihurantam kryminalnaj spravy ab niavypłacie padatkaŭ.
— Trochi adaptavaŭsia da raniejšych umovaŭ. Ale, viadoma ž, majo zaklučeńnie ciažka psichałahična adbiłasia na siamji, treba jašče adyści ad usiaho. Abvastrylisia staryja chvaroby: niadaŭna prachodziŭ miedahlad, skazali, što nie vielmi dobraja kardyjahrama, pahoršyŭsia zrok, dy i naohuł adčuvaju siabie horš, čym da zaklučeńnia (treba prachodzić dadatkovaje abśledavańnie).
— Jak iduć vašy spravy z pracaj?
— Viarnuŭsia na staruju pracu — na Minski matorny zavod, administracyja pradpryjemstva nijakich pretenzij nie vykazvała. Ale sprava ŭ tym, što ja jašče źjaŭlajusia i ramieśnikam. Na žal, usie materyjały pa ramieśnictvie znachodziacca ŭ kampjutary, jaki zabrali padčas pieratrusu; usio abiacajuć addać, ale nijak nie addaduć. Tamu pakul zajmacca svaim ramiastvom mnie prablematyčna. Ja rablu tvory ŭ etnastyli: rablu vopratku, aksesuary, pajasy.
— A jak adbiłasia adsutnaść mahčymaści paŭnavartasna zajmacca ramieśnickaj dziejnaściu na materyjalnym stanoviščy siamji?
— Trymajemsia. Dapamahajuć rodnyja, siabry. Psichałahična vielmi składana, kali nie maješ mahčymaści zajmacca lubimym ramiastvom, raźvivać biełaruskija tradycyjnyja kaściumy, biełaruskuju kulturu.
— Jak vy hladzicie na pierśpiektyvy kryminalnaj spravy, asabliva na fonie pieraatestacyi, jakuju zładziła Ministerstva justycyi advakatam?
— Usio pavinna skončycca spraviadliva — na vychadzie ŭsio roŭna nijakaj spravy niama. Heta majo asabistaje mierkavańnie. Cisk na advakataŭ nijak nie ŭpisvajecca ŭ pravavyja normy, dy i nie pa-čałaviečy niejak.