Na konkurs pa Kurapatach dajuć mienš za čatyry tydni. Na padviadzieńnie vynikaŭ — čatyry dni
U Kurapatach źbirajucca pastavić pomnik «usim biaźvinnym achviaram XX stahodździa». Heta vynikaje z dakumentaŭ, jakija datyčać stvareńnia memaryjalnaha znaku ŭ Kurapatach i jakija akazalisia ŭ rasparadžeńni Radyjo Svaboda.
Z dakumentaŭ vynikaje, što konkurs abvieščany pavodle zahadu № 69 Ministerstva kultury ad 24 sakavika 2017 hodu. Meta konkursu: «Pošuk najbolš vyraznaha mastackaha adbitku vobrazu uročyšča Kurapaty jak ahulnanacyjanalnaha miesca pamiaci i prymireńnia».
Dakumenty razasłanyja ŭ zacikaŭlenyja arhanizacyi 28 sakavika 2017 hodu.
Prajekty možna padavać da 26 krasavika 2017 hodu, a vyniki buduć padviedzienyja žury 1 traŭnia 2017 hodu. Aktyvisty inicyjatyvy za «Eksperty ŭ abaronu Kurapataŭ» źviarnuli ŭvahu, što ŭ Pałažeńni pra konkurs śćviardžajecca, što pamiatny znak pavinien być pryśviečany «adbyŭšymsia ŭ dadzienym miescy trahičnym padziejam i adlustroŭvać ideju ŭviekaviečańnia pamiaci ŭsich biaźvinna zahinuŭšych achviar XX stahodździa ŭ historyi Biełarusi».
U interviju Radyjo Svabody siabra inicyjatyvy «Eksperty ŭ abaronu Kurapataŭ», adnaho z arhanizataraŭ vystavy «Praŭda pra Kurapaty» Vincuk Viačorka nastupnym čynam prakamentavaŭ sytuacyju:
«U pieršuju čarhu vyklikaje vialikija pytańni momant, kali abviaščajecca hety konkurs. Ciapier siadzić u turmie i źjaŭlajecca padazronym u kryminalnaj spravie arhanizatar hieraičnaj abarony Kurapataŭ Źmicier Daškievič. Taksama ŭ turmie znachodzicca administracyjna aryštavany Pavieł Sieviaryniec, arhanizatar kolišniaj hieraičnaj abarony Kurapataŭ padčas budaŭnictva kalcavoj darohi. Heta ludzi, jakija nia tolki pavinny byli b mieć hołas, ale i pavinny byli b być zaprošanyja ŭ žury ahulnanacyjanalnaha konkursu, kali jahonaja zadača sapraŭdy paznačyć vyniasieńnie ź minuŭščyny ŭrokaŭ, vysnovaŭ i prymireńnia, zajaŭlenaha ŭ varunkach.
Druhi momant. Va ŭmovach konkursu patrabujecca, siarod inšych šmatlikich dakumentaŭ, padać horadabudaŭničy plan vyrašeńnia prastory vakoł pomnika, i heta tady, kali dahetul nie raźviazana pytańnie viartańnia spraviadlivych achoŭnych miežaŭ, prynamsi tych miežaŭ, jakija byli zafiksavanyja ŭ prajekcie pačatku XXI stahodździa.
I treci momant. Heta absalutna nienarmalny, nie funkcyjanalny čas na padaču zajavak i prajektaŭ. Heta faktyčna try z pałovaj tydni, a tam ža pieraličanyja vielmi surjoznyja mastackija abhruntavańni Ja nie ŭjaŭlaju sabie, kab ludzi, jakija surjozna i z adkaznaściu staviacca da svajoj pracy i takoha vykliku, mahli b paśpieć jakasna heta zrabić.
Nu i na padviadzieńnie vynikaŭ žury, jakoje zastajecca ananimnym, nam nie viadomym, taksama adpuščana mienš za tydzień. Heta nastolki kańjunkturna, što robicca zrazumiełym: abo tut raźlik na toje, što nichto nie padaść, bo nie paśpieje i nia spravicca, abo ŭ ich užo jość napahatovie niejkaja versija dziažurnaha pomnika».
Infarmacyja Ministerstva kultury ab praviadzieńni konkursu dla zacikaŭlenych arhanizacyj
Pieršaja staronka Pałažeńnia ab praviadzieńni konkursu
Druhaja staronka Pałažeńnia ab praviadzieńni konkursu