BIEŁ Ł RUS

Hraviury van Dejka ŭ Horadni

1.08.2008 / 13:15

Vystaŭka «Van Dejk i jahonaja epocha» adkryjecca 30 lipienia ŭ Avalnaj zale Hrodzienskaha dziaržaŭnaha historyka-archieałahičnaha muzieja.

Vystaŭka «Van Dejk i jahonaja epocha» adkryjecca 30 lipienia ŭ Avalnaj zale Hrodzienskaha dziaržaŭnaha historyka-archieałahičnaha muzieja.

Jak paviedamiła karespandentu BIEŁTA zahadčyk mastackaha adździeła muzieja Śviatłana Jančałoŭskaja, u ekspazicyi buduć pradstaŭleny 30 hraviur znakamitaha fłamandskaha mastaka Antonisa van Dejka (1599-1641). Vučań Rubiensa, hałoŭny prydvorny žyvapisiec anhlijskaha karala Karła I, van Dejk, jaki chutka zrabiŭ karjeru i zdabyŭ słavu pierš za ŭsio svaimi žyvapisnymi paradnymi partretami, sprabavaŭ siabie i ŭ hraviury. Muziej prademanstruje hraviury-partrety, na jakich adlustravany sučasnyja van Dejku mastaki, hraviory, skulptary, miecenaty. Akramia taho, na vystaŭcy pradstaviać i afort mastaka na relihijnuju temu, a taksama raboty na hetu ž temu, vykananyja pa malunkach Rubiensa. Dapoŭniać vystaŭku aryhinalnyja knihi XVII stahodździa i pradmiety interjera toj epochi.

Zroblenyja ŭ XVII stahodździ aforty (mietaličnyja płaściny-aryhinały znachodziacca ŭ Łuŭry) byli nabyty muziejem u pryvatnaha kalekcyjaniera ŭ 2001 hodzie. Bolš za try hady spatrebiłasia, kab paćvierdzić ich sapraŭdnaść. U vyniku šmatlikich daśledavańniaŭ śpiecyjalistaŭ, a taksama na asnovie śpiektrahrafičnaha analizu, praviedzienaha Instytutam malekularnaj i atamnaj fiziki NAN Biełarusi, było paćvierdžana, što hraviury vykanany na papiery XVII stahodździa. Niamała času spatrebiłasia i dla padrychtoŭki razhornutaha etykietažu ekspazicyi: składziena poŭnaje apisańnie hraviury z maksimalna poŭnaj infarmacyjaj pra asobu adlustravanaha.

Vystaŭka «Van Dejk i jahonaja epocha» ŭžo z pośpiecham ekspanavałasia ŭ troch muziejach Polščy, a taksama ŭ Litvie.

Halereja hrafičnych partretaŭ «Ikanahrafija» stvarałasia van Dejkam z 1626 pa 1633 hod. Partrety dzialilisia na try hrupy: manarchi i pałkavodcy (16 partretaŭ), dziaržaŭnyja dziejačy i fiłosafy (12), mastaki i kalekcyjaniery (52). Adny malunki majstar vykonvaŭ z natury, druhija - z partretaŭ, napisanych im samim abo inšymi mastakami.

Čytajcie taksama:

Kamientary da artykuła