Sanitarnyja normy dla abjektaŭ hramadskaha charčavańnia jašče bolš sproščanyja
Sanitarnyja normy i praviły dla abjektaŭ hramadskaha charčavańnia jašče bolš sproščanyja. Heta praduhledžana pastanovaj Ministerstva achovy zdaroŭja №20 ad 3 sakavika 2017 hoda, jakaja siońnia apublikavanaja na Nacyjanalnym pravavym internet-partale, paviedamlaje BIEŁTA.
Pastanova ŭnosić źmieny ŭ sanitarnyja normy i praviły «Sanitarna-epidemijałahičnyja patrabavańni dla abjektaŭ hramadskaha charčavańnia», zaćvierdžanyja pastanovaj Ministerstva achovy zdaroŭja ad 10 lutaha 2017 hoda №12. Dakumient vyklučaŭ zališnija, niedakładnyja patrabavańni, a taksama normy, jakija mahli čytacca pa-roznamu. Apošniaja redakcyja pravił jašče bolš spraščaje sanitarnyja normy i praviły dla pradpryjemstvaŭ hramadskaha charčavańnia.
Zahadčyca adździaleńnia hihijeny charčavańnia Respublikanskaha centra hihijeny, epidemijałohii i hramadskaha zdaroŭja Vija Šukievič patłumačyła, što, u pryvatnaści, źmieny datyčacca pracesaŭ vytvorčaści (vyrabu) pradukcyi. U papiaredniaj redakcyi pravił adznačałasia, što raździełka miasa (tušy, paŭtušy, čvertki), tušak ptuški, apracoŭka syrych nieačyščanych i niamytych kłubniaŭ i karaniapłodaŭ dapuskajecca tolki ŭ asobnych śpiecyjalnych pamiaškańniach. U novym dakumiencie dadzienaje abmiežavańnie źniata ŭ dačynieńni da pracy z tuškami ptušak.
Raniej dla padrychtoŭki i zachoŭvańnia charčovych praduktaŭ u arhanizacyjach rekamiendavałasia vykarystoŭvać posud ź nieržaviejučaj stali. Aluminijevy posud dapuskałasia tolki dla karotkačasovaha zachoŭvańnia charčovych praduktaŭ. Ciapier heta patrabavańnie sproščanaje: vyklučanaje ŭdakładnieńnie datyčna materyjału, ź jakoha vyrableny posud. Hałoŭnaje, kab byŭ dakumient, jaki dazvalaje jaho prymianieńnie pry kantakcie z charčovymi praduktami.
Vyklučanaja norma, jakaja tyčycca kankretnaj kolkaści myjnych vannaŭ. Novymi praviłami dla kaviarniaŭ, mini-kaviarniaŭ dapuskajecca mieć adnu myjnuju vannu pry najaŭnaści umyvalnaj rakaviny dla myćcia ruk rabotnikaŭ arhanizacyi. H. zn. subjekt haspadarańnia sam prymaje rašeńnie, kolki jamu ŭstaloŭvać myjnych vannaŭ. Važna, kab asnaščanaść majnymi vannami dla myćcia posudu i invientara ručnym sposabam zabiaśpiečvała mahčymaść miechaničnaha vydaleńnia reštkaŭ ježy, myćcia z dadańniem myjnych srodkaŭ, apałoskvańnia i prasušvańnia.
«Miarkujem, što praviedzienaja praca dazvolić palepšyć biznes-klimat i nadaść dadatkovy impuls raźvićciu pradprymalnictva ŭ śfiery pasłuh», — skazała Vija Šukievič.