Biełaruś macniejšaja za Rasieju
I słabiejšaja za ŭsich astatnich susiedziaŭ. Takija niazvykłyja vyniki pryvodzić daślednicki centar «Brookings Institution» u apublikavanym «Rejtynhu słabaści dziaržaŭ».
Daślednicki centar Brookings Institution apublikavaŭ «Rejtynh słabaści dziaržaŭ». U jahonych ramkach była acenienaja 141 dziaržava śvietu. Aenki pravodzilisia na asnovie čatyroch hałoŭnych indykataraŭ: sytuacyi ŭ ekanomicy, palitycy, biaśpiecy j sacyjalnaj sfery.
Pry acency sytuacyi ŭ ekanomicy ŭličvalisia takija pakaźniki, jak tempy rostu nacyjanalnych ekanomik, dola vałavaha ŭnutranaha praduktu na dušu nasielnictva, tempy inflacyi, razryŭ u dachodach miž bahatymi j biednymi, a taksama jakaść dziaržaŭnaha kiravańnia.
Pry acenkach palityčnaj sytuacyi — efektyŭnaść pracy ŭładaŭ, stupień viaršynstva zakonu, adkrytaść i padspravazdačnaść uładaŭ, stupień kantrolu za karupcyjaj i ŭzrovień asabistaj svabody.
Pry acenkach sfery biaśpieki braŭsia da ŭvahi ŭzrovień palityčnaj stabilnaści, najaŭnaść abo adsutnaść unutranych kanfliktaŭ, častata j intensiŭnaść parušeńniaŭ pravoŭ čałavieka i inš.
Sacyjalnaja sfera analizavałasia na padstavie takich pakaźnikaŭ, jak uzrovień dziciačaj śmiarotnaści, dastupnaść adukacyi, čakanaja praciahłaść žyćcia, dostup nasielnictva da vodapravodu j kanalizacyi dy inš. Hetyja pakaźniki vybiralisia z specyjalizavanych spravazdač roznych strukturaŭ AAN i viadomych daślednickich arhanizacyj.
U pieršuju dziasiatku najbolš słabych dziaržaŭ trapili:
- Samali,
- Afhanistan,
- Konha,
- Irak,
- Burundzi,
- Sudan,
- Centralna‑afrykanskaja Respublika,
- Zymbabve,
- Liberyja j
- Kot DJIvuar.
Z krainaŭ byłoha SSSR najhoršaja sytuacyja skłałasia ŭ Turkmenistanie j Uzbekistanie, jakija zaniali adpaviedna 35‑ie i 36‑ie miescy.
- Tadžykistan apynuŭsia na 42‑j pazycyi,
- Rasieja — na 65‑j,
- Kyrhyzstan — na 73‑j,
- Azerbajdžan — na 80‑j,
- Biełaruś — na 81‑j,
- Małdova — na 88‑j,
- Kazachstan — na 89‑j,
- Hruzija — na 90‑j,
- Armenija — na 105‑j
- Ukraina — na 107‑j,
- Łatvija — na 136‑j,
- Litva — na 138‑j.
Dla paraŭnańnia,
- Pakistan apynuŭsia na 33‑m miescy,
- Uschodni Tymor — na 43‑m,
- Kienija — na 50‑m,
- Alžyr — na 57‑m,
- Syryja — na 59‑m,
- Kuba — na 62‑m,
- Iran — na 66‑m,
- Indyja — na 67‑m,
- Kitaj — na 74‑m,
- Vijetnam — na 83‑m,
- Libija — na 86‑m,
- Turcyja — na 98‑m,
- Liban — na 93‑m,
- Serbija — na 108‑m,
- Arhientyna — na 115‑m,
- Polšča — na 135‑m.
Rejtynh zamknuli (to bo hetyja krainy jość najbolš ustojlivymi) Słavakija, Vuhorščna j Čyli.
U cełym, aŭtary rejtynhu raźnieśli dziaržavy pa piaci asnoŭnych katehoryjach:
- «zbankturtavanyja dziaržavy» (naprykaład, Afhanistan, Samali, Konha),
- «krytyčna słabyja dziaržavy» (Irak, Paŭnočnaja Kareja, šerah krain Centralnaj Afryki)»,
- «słabyja dziaržavy» (u hetuju hrupu trapili Turkmenistan, Uzbekistan i Tadžykistan poruč z Pakistanam, Venesuełaj, Kambodžaj, Laosam, Mazambikam i inš.).
- U čaćviortuju hrupu — dziaržavy, jakiai patrabujuć uvahi, — uniesienyja Biełaruś, Rasieja, Kyrhyzstan i Azerbajdžan, razam z Kitajem, Indyjaj, Indanezijaj, Namibijaj, Ehiptam, Kalumbijaj dy inš.
- Piataja hrupa abjadnoŭvaje dastatkova mocnyja i ŭstojlivyja dziaržavy — u jaje zaniesienyja Małdova, Kazachstan, Hruzija, Armenija, Ukraina, Łatvija j Litva.