Michaś Paškievič: «Zakon ab alternatyŭnaj słužbie treba całkam pierapisvać, u Izraili vo ŭ bajavoj armii ŭ viehanaŭ asobnaje mieniu»
Z 1 lipienia 2016 hoda ŭ Biełarusi pačnie dziejničać Zakon ab alternatyŭnaj słužbie (AS). Ci zadavoleny im kaardynatar hramadskaj kampanii za ŭviadzieńnie AS u Biełarusi Michaś Paškievič? Intervju «Našaj Nivy».
«Heta zakon dla niejkaj asobnaj maleńkaj hrupy ludziej»
— Zakon ab alternatyŭnaj słužbie ŭrešcie pryniaty. Vy zadavoleny?
— Biezumoŭna, nie. Tak, piacihadovaja praca skončyłasia minimalnym, ale pośpiecham. Ale heta zakon nie dla ŭsich, a dla asobnaj maleńkaj hrupy ludziej. Čakańni byli inšyja.
— Kaho Vy majecie na ŭvazie pad «usimi»?
— Kali pačynałasia naša kampanija, mnie samomu było 23 hady, i jašče 4 hady dla mianie była aktualnaj prablema pryzyvu. U toj čas ja zajmaŭsia moładździu ŭ AHP, i dla mianie, jak palityčnaha aktyvista libieralnaha kštałtu, było važna, vystupajučy za prafiesijnaje vojska, vykarystoŭvać zakonnyja šlachi dla palapšeńnia situacyi ŭ Biełarusi. Hety šlach my pabačyli ŭ 57 artykule Kanstytucyi.
Palityki pavinny prymać takija zakony, jakimi sami mahli b skarystacca. Nie tolki viernikam — kožnamu čałavieku Kanstytucyja dazvalaje vybrać alternatyŭnuju słužbu.
Nie varta było rabić z alternatyŭnaj słužby taki župieł, jaki zrabiła ź jaje naša Ministerstva abarony. Heta prablema Minabarony, što ludzi nie chočuć słužyć u vojsku. My ž nie kažam, što ŭsie pavinny iści na alternatyŭnuju słužbu. Nie — stvarajcie dobryja ŭmovy, kab čałaviek chacieŭ słužyć u vojsku.
U Hiermanii ŭ svoj čas amal 50% pryzyŭnikoŭ abirali alternatyŭnuju słužbu ŭ miedyčnych i inšych ustanovach. I paśla admieny pryzyvu niemcy sutyknulisia z prablemaj, što im nie było kim zamianić hetych ludziej u špitalach. I dla našaj dziaržavy heta byŭ by dobry šaniec vypravić hetuju kryvuju stasunkaŭ pamiž moładździu i dziaržavaj. U svoj čas tyja ž niemcy ŭ ramkach alternatyŭnaj słužby pryjazdžali ŭ Biełaruś i pracavali ŭ našych chośpisach. I było narmalna. A biełaruskaja moładź tuju ž samuju spravu dla svaich ža starych rabić mahła b.
topwar.ru
«Hramadzianin sam pavinien chacieć iści abaraniać svaju dziaržavu»
— Vy za prafiesijnaje vojska. A jak ža prykład Litvy, jakaja viartaje pryzyŭ?
— Prykład Litvy mnie padajecca tut nie vielmi karektnym. Sprava ŭ tym, što krainy Uschodniaj Jeŭropy, u tym liku i Litva, nie vykonvajuć abaviazkaŭ NATA pa biudžecie armii. I na prykładzie Ukrainy my bačym, što ratavańnie tych, chto tonie, źjaŭlajecca spravaj vyklučna samich tych, chto tonie. I tamu litoŭcaŭ ja razumieju, bo historyja pakazvaje, što ŭ vypadku vojnaŭ Francyi, Anhlija i inšyja sajuźniki nie adrazu prychodziać na dapamohu. Tamu ŭ bałtyjskich krain prosta niama vybaru — im patrebna pakazać, što ŭ vypadku vajny jany zdolnyja chacia b niekalki dzion pratrymacca da padychodu vojskaŭ NATA.
Ja nie vajskovy analityk – nie budu adbirać chleb u spadara Alesina, jaki lepiej razvažaje na hetuju temu, ale skažu tolki, što Biełarusi patrebna vajskovaja daktryna, zhodna ź jakoj i budzie vyrašacca pytańnie ab tym, jakim budzie vojska. Ja absalutna ŭpeŭniena mahu skazać, što ŭ novaj Biełarusi patrebny novyja reziervovyja słužby, u jakija navat darosłyja ludzi mahli b pajści i atrymać vajskovuju śpiecyjalnaść. Inšaja sprava, što stasunki pamiž hramadzianinam i dziaržavaj pavinny być inšymi: kab hramadzianin sam chacieŭ iści abaraniać svaju dziaržavu, a jana stvarała naležnyja ŭmovy, kab čałaviek nie prosta pryjšoŭ i padmiataŭ płac.
— Nakolki ja Vas razumieju, što Vy i za pryzyŭ, i adsłužyć by hatovyja, ale ŭ inšych umovach…
— Niekalki hadoŭ tamu ja ŭdzielničaŭ u akcyi Ministerstva abarony «błohiery ŭ vojsku». Nas čatyry dni haniali pa roznych vajskovych praktykavańniach u hetych umovach. Nam pakazali, što jany mohuć zrabić narmalnyja ŭmovy dla słužby. Mohuć — ale nie ŭsiudy.
Uziać pytańnie taho ž samaha viehietaryjanca ŭ vojsku, pra jakoha my pisali. Nu nie jeść jon miasa, a ŭsie śmiajucca. Mahčyma, ja taksama śmiajusia. Ale ž kožny čałaviek — unikalny. I prablema nie ŭ tym, što jon miasa nie budzie jeści, a što jaho začmarać tam: «Ty što, nie taki? Moža ty hiej naohuł?» Va ŭmovach zakrytaha mužčynskaha kalektyvu ŭrubajecca zusim inšaja psichałohija. I tut pytańnie da dziaržavy, što joj patrebna — narmalnaja słužba ci pierafarmatavańnie hramadzianina pad svaje patreby.
U mianie siabar słužyŭ u izrailskim vojsku i raskazvaŭ mnie pra tamtejšy dośvied. A heta vojska, jakoje, u adroźniennu ad biełaruskaha, pastajanna — i paśpiachova! — viadzie bajavyja dziejańni. U ich navat da viehanaŭ vypracavany asobny padychod! Tam, kali sistema nie moža vypracavać naležnyja ŭmovy dla svajoj adzinki — heta prablema sistemy.
— Ja asabista viedaju takich viehietaryjancaŭ, jakija sami začmarać kaho zaŭhodna. Mužčynski kalektyŭ — jon zaŭždy zły pa vyznačeńni, mnie zdajecca. Pa-mojmu, prablema nie ŭ im.
— Tak, zhodny. Davajcie ja Vam inšy prykład pryviadu. Kali spadarynia Ščotkina vynosiła na razhladańnie hety zakonaprajekt, jana skazała, što raźličvaje na toje, što hetym zakonam skarystajecca kala sta čałaviek. Ale my ź siabrami adkryli sajt Ministerstva pracy i pahladzieli, kolki volnych miescaŭ było ŭ miedyčnych ustanovach dla tych ža sanitaraŭ. My znajšli niekalki sotniaŭ pa ŭsioj krainie! Zarobak tam byŭ 3 miljony, pracoŭny tydzień — 5 dzion. Jany nie mohuć znajści ludziej navat na takija ŭmovy. I tut u mianie pytańnie: «Spadarynia Ščotkina, kali Vy nie možacie znajści sanitaraŭ navat na volny kantrakt i majecie takuju vydatnuju mahčymaść vyrašyć hetuju prablemu, čamu Vy joj nie karystajeciesia? Vy chočacie situacyju ŭ Biełarusi palepšyć ci prosta Ministerstvu abarony dapamahčy?». My znajšli tysiačy takich vakansij pa ŭsioj krainie i pisali listy hałoŭnym daktaram miedyčnych ustanoŭ i deputatam ź infahrafikaj ab hetym, kab jany spryjali pryniaćciu zakona ab alternatyŭnaj słužbie.
Davajcie navat nie budziem hladzieć tak, što maŭlaŭ, «ty kazioł, libierał, nie chočaš słužyć u vojsku». Lepiej pahladzim tak, što ŭ peŭnym rajonie ŭ niejkim špitali brakuje 10 sanitaraŭ. Što, vy dumajecie, junak, jaki projdzie praz heta ŭ 18—21 hod, stanie horšym ci mienš karysnym dla hramadstva, čym toj, jaki stralaŭ?
fota Siarhieja Hudzilina
«Zakon skrojeny pa horšych lakałach»
— Karaciej kažučy, meta Vašaj kampanii nie dasiahnuta. Što Vy budziecie rabić dalej?
— Nielha skazać, što zusim nie dasiahnuta. Zrazumieła, što ciapier viernikaŭ, jak raniej, nie zmohuć pryciahnuć da adkaznaści za admovu trymać u rukach zbroju. Heta, biezumoŭna, užo vynik. My budziem dalej zajmacca prablemami pryzyŭnikoŭ, jakija da nas pačali źviartacca jašče z 2012 hoda. U nas jość zarehistravanaja ŭstanova «Centr pravoŭ pryzyŭnika», jakaja maje svoj sajt i dosyć plonna pracuje. Što jašče datyčyć dapracoŭki zakona, dyk prablema ŭ palityčnym poli — kali ŭ krainie niama sapraŭdnaha parłamienta, to ničoha tut nie zrobiš.
Što tyčycca bližejšych płanaŭ, to na bližejšyja dva hady, u suviazi ź situacyjaj va Ukrainie, kali my budziem prapanoŭvać admienu pryzyvu, hramadskaje mierkavańnie nas prosta parvie. U nas jość idei pa prajekcie, jaki dapamoh by prafiesijanalizacyi biełaruskaha vojska. Bo prablema ž taksama ŭ tym, što darosłyja, razumnyja i adukavanyja ŭ vojska ciapier nie iduć, a iduć tyja, chto siabie ŭ žyćci nie znajšoŭ ci z univiera vylecieŭ.
— Dobra. Jak tady hety zakon pavinny vyhladać u ideale?
— Hety zakon treba całkam pierapisvać.
Samaja pieršaja reč — padstavy dla atrymańnia dazvołu na alternatyŭnuju słužbu. U siońniašnim varyjancie heta vyklučna relihijnyja pierakanańni. My vystupali za zajaŭlalny pryncyp, kab luby pryzyŭnik moh svabodna abrać alternatyŭnuju słužbu.
Druhi momant — praciahłaść słužby. Rasija była tut najhoršym prykładam. U ich termin alternatyŭnaj słužby ŭ 1,75 razu daŭžejšy za termin vajskovaj słužby. Pa hetaj pryčynie ŭ ich usiaho kala 300 čałaviek za hod abirajuć alternatyŭnuju słužbu. A kab termin byŭ u dva razy daŭžejšy — heta adnaznačna nie, vybačajcie.
Treciaja reč — heta ŭmovy: čałaviek atrymlivaje fiksavany zarobak. Ja navat paraŭnoŭvaŭ heta z «chatniaj chimijaj» — tam umovy lepšyja atrymlivajucca! Čałaviek na «chatniaj chimii» moža źmianiać miesca pracy — hałoŭnaje, kab pracavaŭ. A fiksavany zarobak biez zaležnaści ad umoŭ pracy i jaje jakaści — heta, mnie padajecca, kamunizm. Heta vypadak, kali dziaržava nie choča atrymać efiektyŭnuju pracu.
Čaćviorty momant — heta toje, što čałaviek musić słužyć šeść dzion na tydzień. Maŭlaŭ, jon nie zvyčajny supracoŭnik, a pryzyŭnik, dyk niachaj šeść dzion słužyć.
Idealny zakon pavinien być taki, kab sistema była karysnaj i dla asoby, i dla dziaržavy.