«Jamu chaciełasia być bambardziram». Jak Łukašenka hulaŭ u futboł
Učora na sustrečy z prezidentam UEFA, słavutym u minułym francuzskim futbalistam Mišelem Płacini, Alaksandr Łukašenka skazaŭ: «Zachaplaŭsia vašym bačańniem pola, vašaj hulnioj. Kažu heta jak prafiesijny ŭ toj čas futbalist».
Takoj viachi ŭ bijahrafii Alaksandra Łukašenki raniej čuć nie davodziłasia. My patelefanavali piedahohu, palityku, u svoj čas — kalehu Łukašenki pa Viarchoŭnym Saviecie — Lavonu Baršeŭskamu, jaki hulaŭ u futboł ź siońniašnim kiraŭnikom Biełarusi ŭ kamandzie Viarchoŭnaha Savieta.
«Prafiesijanalizmu tam nie było, viadoma, — śmiajecca Lavon Piatrovič. — Takaja stylistyka chutčej «bi — biažy». Chacia pryznacca, što ŭdar u Łukašenki byŭ vielmi mocny, ale zvyčajna niedakładny, pa vierabjach. Zrešty, kali miač dobra traplaŭ na nahu, to adbić udar było dastatkova ciažka.
Jon byŭ daloka nie lidaram našaj kamandy, jak tyja ž Juraś Bieleńki, Siarhiej Antončyk, Anatol Labiedźka. Časta Łukašenka ŭvohule nie dahulvaŭ matčy, bo ŭ jaho sa śpinaj byli prablemy.
My hulali ŭ asnoŭnym u mini-futboł va Uruččy. Była niekali tavaryskaja hulnia sa zbornaj Viarchoŭnaj Rady Ukrainy. Pomniu, što prajhrali davoli razhromna, bo va ŭkrainskaj radzie było dva prafiesijanały. Paśla hulni bili pienalci, pryčym, usioj kamandaj. Ja adbiŭ šeść udaraŭ. Łukašenka ž udaryŭ vysoka-vysoka, vyšej usich bram i navat zaharadžalnaj sietki.
Jon kazaŭ, što niekali hulaŭ za kamandu svajho saŭhasa, tamu i ličyć siabie prafiesijanałam».
Staršynia AHP Anatol Labiedźka taksama ŭzhadvaje dośvied hulni Łukašenka. «Łukašenka — prafiesijanał? Kali-nikali i łaŭku zapasnych jamu davodziłasia paliravać. Ja b skazaŭ, što heta byŭ hulec na miažy asnovy i zapasu. Prafiesijanałaŭ siarod nas nie było.
Łukašenka navat u tyja časy byŭ nie nadta chutkim futbalistam, lubiŭ paciahać miač, a futboł — heta ž hulnia kalektyŭnaja, a nie stajerski bieh. Časta paźbiahaŭ čarnavoj pracy, jamu ŭvieś čas chaciełasia być bambardziram, choć zdolnaściaŭ takich i nie było.
Kali było niejkaje sutyknieńnie, usio ž heta mužčynskaja hulnia, to Łukašenka paśla moh i adpomścić. My ŭsie heta viedali, tamu lišni raz nie ryzykavali iści ź im u styk».