Carkva jak biznes
Čamu chryščeńnie ŭ prejskurancie?
Niadaŭna siabroŭka Volha paprasiła mianie stać chrosnaj maci jaje dačuški. Pra padrabiaznaści vyrašyła daviedacca ŭ Pakroŭskim sabory. Vialikim adkryćciom dla mianie staŭ košt rytuału — 70 tys. rub. Da miesca pryhadaŭsia list, što pryjšoŭ u redakcyju ŭ marozny studzieński dzień minułaha hodu. Žančyna napisała pra toje, jak zastałasia na parozie z unukam: joj admovili ŭ chryščeńni z‑za taho, što ŭ jaje nie było hrošaj.
U časie čakańnia śviatara da carkvy padjechaŭ «raźvitalny kartež». Pracesija schavałasia ŭ chramie, za adpiavańnie treba zapłacić 85 tys. Astatnija adpravy taksama darahija: viančańnie — 95 tys., malitva za zdaroŭje — 25 tys., panichida — 20 tys. rub.
…Jak parafijanku, mianie zacikaviła, ci možna vyjści za ramki prejskurantu i chryścić dzicia biaspłatna. Z razmovy z ajcom Alaksandram (Chombakam), jaki słužyć u Pakroŭskim sabory, vyśvietliłasia: niahledziačy na toje, što apłata ličycca achviaravańniem, kab ździejśnić rytuał biaspłatna, patrebna napisać zajavu.
«Vam treba skłaści prašeńnie i patłumačyć, čamu nia možacie apłacić chryščeńnie, zatym zaćvierdzić jaho ŭ nastajaciela saboru. Heta nieabchodna dla taho, kab rehulavać pytańni z padatkovaj inspekcyjaj, — patłumačyŭ a. Alaksandar.
U časie hetaj razmovy a. Alaksandar, kruciačy ŭ rukach kluč ad aŭto, trojčy padkreśliŭ, kab ja nie saromiełasia svajho ciažkaha finansavaha stanovišča.
Pa słovach namieśnika načalnika ŭpraŭleńnia pa padatkaabkładańni arhanizacyjaŭ inspekcyi MPZ Valanciny Niaŭhień, carkva kvalifikuje płatu za rytualnyja pasłuhi jak achviaravańnie, što pavodle padatkovaha zakanadaŭstva padatkam nie abkładvajecca. Da ŭsiaho dva hady tamu dla słužkaŭ kultu admianili padatak na ziamlu.
Kab usio ž razabracca, my źviarnulisia da nastajaciela Ŭładzimierskaj carkvy a. Alaksandra (Vialisiejčyka). Vyśvietliłasia, što sumy farmujucca taksama z ulikam rascenak na budmateryjały.
VH: A. Alaksandar, nie zdajecca vam, što cana za carkoŭnyja tajemstvy pierabolšanaja, i jakim čynam jana farmujecca?
a. Alaksandar: Siońnia treba dobraŭparadkavać terytoryju pobač z Pakroŭskim saboram: ustalavać płot i aśviatleńnie — heta 500 młn rub. Tolki prajektna‑kaštarysnaja dakumentacyja na rekanstrukcyju jeparchijanaha budynku na vulicy Horkaha kaštuje 349 młn rub. Kab skončyć pabudovu novaha chramu ŭ mikrarajonie Višniaviec, treba $290 tys. A doraha tolki dla tych, chto naviedvaje carkvu «ad niabožčyka da niabožčyka».
VH: Ci karektna pisać sumu achviaravańniaŭ na adpravy, bo pieršaje, što sustrakaje čałavieka la ŭvachodu ŭ carkvu, — heta prejskurant?
a.A.: My žyviem u ziamnym śviecie, dzie jość špakloŭščyki, malary… 300 tysiač rubloŭ štomiesiac płacim za achovu manastyra. Da taho ž treba hrošy na zarobak, na pałatu pracy ikanapiscaŭ. Pa hetamu nahadvajem ludziam, što achviara pamieram pavinna być kaštoŭnaja, a nia reštaj z hastranomu… Uvohule, ja by uvioŭ «dziesiacinu», jak heta było raniej: dziesiać adsotkaŭ ad zarobku — u carkvu.
VH: Cviečy kaštujuć ad tysiačy da piaci, ci nie za šmat?
a.A.: Što ciapier možna kupić za tysiaču rubloŭ? Navat plitku nie kupiš.
Razam z tym nastajaciel Uładzimierskaj carkvy nie ahučyŭ, kolki ŭ hod achviarujecca na carkvu, pamier zarobku słužki kultu taksama zastaŭsia tajamnicaj.
Nie sakret, što asnoŭny prybytak cerkvaŭ farmujecca z achviaravańniaŭ pensijanerak, jakija čaściej za ŭsio pakidajuć tam amal usiu pensiju: to na śviečku, to za «cydułku». Jany pryznajuć, što pasłuhi darahija, ale nie biarucca heta asudžać.
«Słužyć pryjšło maładoje pakaleńnie: jany chočuć, jak i ich adnahodki, jeździć na pryhožych aŭto, mieć kamputar, dom. Dobra heta ci drenna, nia nam vyrašać. U kožnaha svaja daroha da Boha, i kožny samastojna adkaža pierad im za svaje hrachi», — kaža parafijanka Taciana Lankievič.
Dziela spraviadlivaści treba adznačyć, što ŭ pravasłaŭi ŭsio pa‑roznamu. U Biełarusi čym dalej prychod ad vialikaha horadu, tym nižej rascenki. Choć achviaravalnyja sbory ŭ Rasiei isnujuć dahetul, Patryjarch Maskoŭski i ŭsioj Rusi Aleksij II vykazvajecca nakont ich krajnie nehatyŭna:
«My vymušanyja davodzić finansavym arhanizacyjam, što heta achviaravańnie, ale kali na skryni sa śviečkami napisany vielizarnymi litarami ich košt, nam budzie składana davieści, što heta achviaravańnie… Carkva — heta nia sfera zdabyvańnia hrošaj, materyjalnych błahaŭ i ŭznaharodaŭ. Tyja niešmatlikija manastyry, što zabaranili, tolki vyjhrali ŭ vačach parafijanaŭ. Niaŭžo treba vučycca ŭ sektantaŭ, što kožnaha, chto prychodzić da ich, sustrakajuć ź luboŭju?»
Svajo mierkavańnie my paprasili vykazać pradstaŭnikoŭ katalickaj i luteranskaj kanfesijaŭ. Da słova, u apošnich sumy nie ahavorvajucca, a abrady ździajśniajucca za «kolki zmožaš zapłacić».
A. Antoni (Hremza), katalicki śviatar: «Ceny lepš za ŭsio nie vyviešvać, bo moža skłaścisia ŭražańnie, što čałaviek kuplaje łasku Božuju, a jana nie pradajecca. U pisańni paznačana, što płataj śviataru moža być «udovin hroš». Heta pytańnie samaśviadomaści viernikaŭ.
A. Dźmitry, luteranski śviatar: «Ludzi čaściej nia płaciać śviataru, paśla chryščeńnia, na prykład, dla hramady rodnyja nabyvajuć tort. My z žonkaj samyja niadaŭna paviančalisia. Jak raźličylisia, daviedalisia ad znajomych i ŭ znak ŭdziačnaści padaryli śviataru ścipłaje ŭznaharodžańnie ŭ kanvercie.
Taciana Dziamidava, Viečiernij Hrodno