Deputat Bundestaha: Budu dabivacca admieny vizavaha režymu ź Biełaruśsiu
Pra toje, chto suprać udziełu Biełarusi ŭ vilenskim samicie i jak zrabić Šenhien biaspłatnym, Jeŭraradyjo hutaryć z deputatam Bundestaha Maryłuizaj Biek.
Jeŭraradyjo: U dadzieny momant u Hiermanii farmujecca novy skład uradu – my z vami sustrakajemsia napiaredadni vašaha vizitu da Anhieły Mierkiel, dzie budzie vyrašacca pytańnie, ci ŭvojdzie vaša Partyja zialonych u kaalicyju ź jaje partyjaj. Ci budzie zaležać palityka Hiermanii ŭ dačynieńni da Biełarusi ad taho, jakim budzie novy ŭrad?
Maryłuiza Biek: Miarkuju, što chutčej za ŭsio — nie. Sprava ŭ tym, što ŭsie palityčnyja siły ŭ Hiermanii abjadnoŭvaje adno: paśla taho, jak Łukašenka sfalsifikavaŭ vybary i razahnaŭ demanstracyi pratestu, u krainie źjavilisia palityčnyja źniavolenyja. A heta aznačaje, što nijakich źmienaŭ palityki adnosna hetaha režymu čakać nie davodzicca.
Ja chaču jašče raz padkreślić: takija dziejańni Łukašenki byli tut acenienyja jak padryŭ davieru. I ŭ adnosinach da ŭsiaho ES, i ŭ adnosinach da Hiermanii.
U svoj čas, uklučyŭšy Biełaruś va Uschodniaje partniorstva, ES daŭ kredyt davieru vašaj krainie. I heta było zroblena niahledziačy na toje, što ŭsie razumieli: u hetym ŭklučeńni Biełarusi jość vialikaja palityčnaja ryzyka — užo tady było zrazumieła, što situacyja ŭ krainie abvostranaja.
Sama ideja Uschodniaha partniorstva ŭ tym, što my bačym nibyta kancentryčnyja koły vakoł Jeŭrapiejskaha sajuza. U nas jość krainy, jakija ŭžo majuć status kandydata na ŭvachodžańnie ŭ ES, jość krainy, jakija čakajuć hetaha statusa, i jość krainy, jakija čakajuć padpisańnia Damovy ab supracoŭnictvie ź ES.
Krainy Uschodniaha partniorstva najbolš addalenyja ad pierśpiektyvy ŭklučeńnia ŭ Jeŭrasajuz, ale ŭ adpaviednaści z zakonami ES u ich taksama jość prava šukać siabroŭstva ŭ Jeŭrasajuzie — tamu što jany hieahrafična znachodziacca ŭ Jeŭropie!
I ŭklučeńnie Biełarusi va Uschodniaje partniorstva nibyta kaža: «Bačycie, Biełaruś ruchajecca ŭ nakirunku Jeŭropy!» Ale razhonam demanstracyj, aryštami vialikaj kolkaści ludziej, źjaŭleńniem vialikaj kolkaści palitźniavolenych Łukašenka pakazaŭ, što jamu heta nabližeńnie da Jeŭrasajuza abyjakavaje.
Nasupierak hetamu jon uziaŭ kurs na zbližeńnie z Rasijaj — była padpisanaja damova pra ŭvachodžańnie Biełarusi ŭ Mytny sajuz (z Rasijaj i Kazachstanam. — zaŭv. Jeŭraradyjo) jašče napiaredadni vybaraŭ.
I hałoŭnaj zadačaj novaha ŭradu Hiermanii, jakoj jon budzie zajmacca ŭ supracoŭnictvie ź inšymi jeŭrapiejskimi dziaržavami, budzie sproba vyrašać — što ž rabić z takoj voś krainaj?
Jeŭraradyjo: Jak na siońniašni dzień vyhladaje situacyja?
Maryłuiza Biek: Niekalki faktaŭ. Sa śpisu ludziej, na jakich raspaŭsiudžvajucca vizavyja sankcyi ES, byŭ vyklučany siońniašni ministr zamiežnych spraŭ Biełarusi — kab byli mahčymyja choć niejkija kantakty i sustrečy.
Ale pa-raniejšamu niama sustreč pamiž parłamientami Biełarusi i ES, bo parłamient Biełarusi nie pryznajecca lehitymnym. I jość pamiž krainami ES lohkija razychodžańni pa pytańni: «Što rabić ź Biełaruśsiu na vilenskim samicie Uschodniaha partniorstva?»
Da prykładu, Vialikabrytanija ŭvohule zadaje pytańnie: «Ci maje sens udzieł Biełarusi ŭ hetym samicie?» A Biełaruś, sprabujučy dabicca niejkaj reabilitacyi Łukašenki, patrabuje jaho asabistaha zaprašeńnia na samit. Ale pa-raniejšamu ŭ krainie vialikaja kolkaść palitźniavolenych.
I samy viadomy ź ich — Aleś Bialacki. I ja nie dumaju, što Jeŭrasajuz adstupicca ad svajho patrabavańnia: Łukašenka nie budzie ŭsprymacca jak partnior raniej, čym hetyja palitźniavolenyja buduć vyzvalenyja.
Jeŭraradyjo: Kali i kim było ahučanaje patrabavańnie dasłać na vilenski samit asabistaje zaprašeńnie kiraŭniku Biełarusi?
Maryłuiza Biek: Biełaruski ambasadar vykazaŭ heta tut, na adnym forumie. I ŭ nas składvajecca ŭražańnie, što heta ŭ jaho nie vypadkovaje słova vyskačyła, a što takim čynam była vykazanaja aficyjnaja pazicyja biełaruskaha MZS.
Jeŭraradyjo: Moža, dojdzie da taho, što Biełaruś vyklučać z Uschodniaha partniorstva? U prahramach jaho jana amal nie ŭdzielničaje, ad Dyjałohu pa madernizacyi admoviłasia…
Maryłuiza Biek: U pytańni palityčnych sankcyjaŭ u nas palityčnaja dylema. Z adnaho boku, razmova idzie pra zachavańnie viernaści našym pryncypam — my nie možam ad ich admovicca «za drobnuju manietu».
Ź inšaha boku, izalacyja Biełarusi taksama maje svoj košt, bo niama kanałaŭ dla viadzieńnia razmoŭ. I treba niejkim čynam vypracoŭvać svaju palityku pamiž hetymi dźviuma opcyjami, kožnaja ź jakich pa-svojmu nie vielmi dobraja. Heta vielmi niaŭstojlivy bazis, na jakim ES sprabuje ažyćciaŭlać svaju palityku adnosna Biełarusi.
Ja viedaju, što ŭ Biełarusi jość peŭnyja palityčnyja hrupy i asobnyja ludzi, jakija čakajuć bolš žorstkich sankcyj z boku Jeŭropy. Ale ŭ hetym vypadku vialikaja niebiaśpieka ŭ tym, što hetyja sankcyi z dapamohaj prapahandy buduć vykarystanyja na toje, kab abjadnać ludziej vakoł režymu.
A nam prosta nieabchodna zachavać usie mahčymaści dla sustreč. I bolš za ŭsio ja bajusia, što Łukašenka, u miežach sankcyj, zabaronić ludziam vyjezd z krainy. My zaraz z vami znachodzimsia va ŭschodniaj častcy Bierlina — tut raniej była HDR. U nas jość vopyt taho, kali svaboda pierasoŭvańnia ludziej praktyčna całkam abmiežavanaja.
My i tak siońnia majem toje, što svajoj vizavaj palitykaj, vialikimi koštami na vizy ES ŭskładniaje sustrečy jeŭrapiejcaŭ ź biełarusami. My, «zialonyja», z usich sił zmahajemsia za libieralizacyju vizavaj palityki, za toje, kab płata za vizu była admienienaja, i za toje, kab biełarusy mahli svabodna jeździć pa Jeŭropie.
I heta budzie maim hałoŭnym pažadańniem našamu novamu ministru zamiežnych spraŭ — kab byli skarystanyja ŭsie mahčymaści dla taho, kab dabicca na nacyjanalnym uzroŭni libieralizacyi vizavaha režymu ź Biełaruśsiu.
I ŭ hrupie šenhienskich krain pavinna pravodzicca paśladoŭnaja i intensiŭnaja praca dla taho, kab dabicca admieny vizavaha režymu ź Biełaruśsiu.
Jeŭraradyjo: Za heta vystupajuć navat jeŭradeputaty — dali zadańnie Jeŭrakamisii vyvučyć mahčymaści ŭniasieńnia adpaviednych źmienaŭ u vizavy kodeks ES. Ale nakolki heta realna?
Maryłuiza Biek: Što tyčycca mahčymaściaŭ źmienaŭ vizavaj situacyi na zakanadaŭčym uzroŭni, to jany, nasamreč, vielmi nievialikija. Ale što tyčycca praktyki, to tut sprava idzie zusim pa-inšamu.
Nijakija zakony nie abmiažoŭvajuć konsulskich supracoŭnikaŭ i nie zabaraniajuć vydavać bolš viz, na bolšyja terminy — na hod-dva. Uvohule — nie brać pošlinu. Spraścić praceduru chacia b u tym, kab nie abaviazvać ludziej asabista prysutničać padčas padačy dakumientaŭ na vizu.
Vy pahladzicie, kolki viz vydaje Finlandyja rasijskim hramadzianam! Vidavočna, što adny i tyja ž vizavyja zakony ŭ miežach šenhienskaj zony razumiejucca kožnaj krainaj pa-roznamu. I Hiermanija moža prajavić palityčnuju volu i być na baku tych, chto libieralna razumieje hetyja vizavyja zakony ES.
Jeŭraradyjo: Aficyjny Minsk śćviardžaje, što za kratami znachodziacca nie palitviaźni, a kryminalniki, zaklikaje zabycca na sankcyi i patrabavańni i pačać budavać adnosiny z «čystaha arkuša» — takoje mahčyma?
Maryłuiza Biek: Ja nie dumaju, što ćviordaja pazicyja ES adnosna patrabavańnia vyzvaleńnia palitviaźniaŭ choć na krychu stanie miakčejšaj. Pa hetym pytańni absalutna dakładnaja pazicyja i ŭsiaho Jeŭrasajuza, i asobna — Jeŭraparłamienta.
Navat Saviet Jeŭropy zhodny z takim staŭleńniem, choć jamu časam davoli składana dasiahnuć adnadumnaści pa hetaj pazicyi. I ŭ suviazi z hetym ja jašče raz chaču źviarnuć uvahu na nieabchodnaść padtrymlivać kantakt na nizkim uzroŭni.
Ale nie sprabavać režym abialić — dla taho, kab padšturchnuć da padtrymki kantaktu na vysokim uzroŭni.
Jeŭraradyjo: Jak čałaviek, jaki tolki što ŭ čarhovy raz vyjhraŭ vybary ŭ Bundestah, dajcie paradu biełaruskaj apazicyi napiaredadni prezidenckich vybaraŭ 2015 hoda.
Maryłuiza Biek: Mnie padajecca, što nam, chto znachodzicca zvonku, nie treba niejkim čynam sprabavać upłyvać na roznyja apazicyjnyja siły Biełarusi.
Vy viedajecie, što mnie amal try hady jak zabaronieny ŭjezd u Biełaruś i z ŭsimi apošnimi padziejami ŭ vašaj krainie ja znajomaja, nazirajučy za imi zvonku. Adno mahu skazać: ja nie była ščaślivaja, kali ŭ apošnich prezidenckich vybarach 2010 hoda brali ŭdzieł, zdajecca, siem kandydataŭ ad apazicyi.
Ja dumaju, što hetyja słovy možna ličyć maim kamientaram da tych pieramoŭ, jakija, spadziajusia, iduć u asiarodku apazicyi napiaredadni vybaraŭ 2015 hoda.
Hladzi taksama: Chans-Hieorh Vik: «Nacyja ŭ vas uźnikaje ŭ pracesie treńnia ab Łukašenku»