Ryžski teatr paśmiajaŭsia z Łukašenki ŭ Minsku
U ramkach Mižnarodnaha forumu teatralnaha mastactva «Teart» Novy Ryžski teatr na scenie DK MAZ pakazaŭ biełaruskim hledačam śpiektakl «Doŭhaje žyćcio».
Scena sa śpiektakla
U 1998 h. hety śpiektakl staŭ sapraŭdnym adkryćciom — «tak prosta, vytančana, viesieła i sumna raspaviadaŭ jaho režysior Ałvis Chiermanis ab zhublenym savieckim śviecie, ab nastalhii tych, chto nazaŭsiody zastaŭsia ŭ ciahniku svajoj pamiaci, što jedzie na ŭschod».
U asnovie śpiektakla niama litaraturnaha tvora. Hladač nibyta padhladaje ŭ zamočnuju adtulinu. Dziejańni adbyvajucca ŭ kamunałcy, dzie žyvuć staryja.
Žonka adnaho z hierojaŭ sychodzić u mahazin, i mužčyna ratujecca ad samoty — uklučaje stareńki televizar. Adsutnaść karcinki nie pieraškadžaje skryni pracavać u režymie radyjo.
Dzied pieraklučaje kanały i — vuala! — televizar raptam pramaŭlaje hołasam Łukašenki. Zała vybuchaje śmiecham.
Siedziačy ŭ piatym šerahu, ja daremna sprabavała pačuć choć słova z pramovy niaźmiennaha kiraŭnika krainy. Śmiech zahłušaŭ dyktatara. Zdajecca, paśla niekalkich sprobaŭ staromu ŭdałosia pieraklučyć kanał.
Śpiektakl pakazali na nastupny dzień paśla rekordu Łukašenki - pres-kanfierencyi rasijskim ŚMI, jakaja doŭžyłasia piać z pałovaj hadzin.
Sotni scen u hetym śpiektakli prydumali sami akciory, i Łukašenka ŭ televizary - adna ź ich. Miarkujučy pa reakcyi zały, biełaruskija hledačy impravizacyju acanili.