Majontak multymiljaniera Piefcijeva ŭ Raŭbičach: šklanyja fantazii — foty
Zdajecca, šklanoj aharodžy vakoł terytoryi ŭčastka ŭ Biełarusi jašče ni ŭ koha nie było.
Vyhladaje taki šklany płot vielmi hustoŭna.
Sama viła vializnaja.
Šale: dla haściej ci dla prysłuhi?
Ujaŭlajecie, jakija hrošy ŭkładajucca ŭ bietanavańnie padjeznych daroh i darožak? Kab zrazumieć, kolki toje kaštuje, uspomnicie, što navat u šmatludnych i zamožnych Baraŭlanach dy Tarasavie nie ŭsie vulicy majuć asfaltavaje pakryćcio.
Da sialiby viadzie asobny padjezd.
Da ŭvachodzinaŭ rychtujecca adzin z samych zamožnych i ŭpłyvovych biznesoŭcaŭ Biełarusi — u Raŭbičach pad Mienskam zaviaršajecca budoŭla doma
Dom užo hatovy, ciapier zalivajuć bietonam aŭtanomnuju padjaznuju darohu, zavoziać meblu i abstalavańnie, terytoryja abrastaje zialonymi pasadkami z tui dy inšaj asimilavanaj fłory.
Na vulicy Suničnaj navabud Piefcijeva značycca pad numaram 1. Jon sapraŭdy pieršy va ŭsich sensach — jak pa admietnaści architektury, tak i pa maštabnaści prajekta. Budynak natchniony stylem šviejcarskich hornych šale, ale tudy ŭklińvajucca elemienty ŭ styli
Uvasableńniem zadumaŭ zajmajucca śpiecyjalisty z Łatvii. Kantrol pracesu ažyćciaŭlajuć ministerskaha vyhladu praraby, jakija niekalki razoŭ na tydzień ładziać tut apieratyŭnyja «latučki». Kančatkovaja pryjomka — za mužam i žonkaj Piefcijevymi, jakija
Prybliznaja płošča abjekta — blizu 2000 kvadratnych mietraŭ! (Dla paraŭnańnia: typovaja trochpakajovaja kvatera ŭ novym domie maje płošču kala 70 kvadrataŭ, abo ŭ 30 razoŭ mienš.) Za šklanoj ścianoj — stacyjanarny basiejn, jość miesca dla zimovaha sada. Nižnija pavierchi vykonvajuć
Štodnia hruzaviki padvoziać składniki budučaha kamfortnaha žyćcia — drevy, meblu, techničnyja srodki.
Zastajecca zahadkaj, čym vyklikana cikavaść miljardera da Raŭbičaŭ. U vioscy niama navat minimalnaj infrastruktury — adzinaje sielpo sa standartnym naboram praduktaŭ, sumnieŭnaj čyścini aziorny plaž, zusim nie zornyja susiedzi. Z prajavaŭ cyvilizacyi — tolki vučebny centr Nacyjanalnaha banka. Ale łaźniu dy biljard Piefcijeŭ sabie moža dazvolić i biez taho. Što rabić doŭhimi zimovymi viečarami? Musić, cenicca charastvo pryrody i piejzažaŭ u Raŭbičach ź ich vysokimi harami i malaŭničaj dalinaj.
Pavodle źviestak infarmavanych krynic, na realizacyju aryhinalnaha prajekta ŭžo pajšło blizu 5 miljonaŭ dalaraŭ — heta biez uliku ŭnutranaha i navakolnaha azdableńnia.
Zachodnija ŚMI nazyvajuć Piefcijeva «kašalkom siamji Łukašenkaŭ». U červieni 2011 hoda jon pieršy ź biełaruskich biznesoŭcaŭ trapiŭ pad jeŭrapiejskija sankcyi. Ujezd u Jeŭrasajuz jamu zabaranili, a aktyvy troch viadučych kampanijaŭ — «Biełtechekspart», «BT Telekamunikacyi» i «Sport Pary» — zamarozili. U «čornym śpisie» Jeŭrasajuza Piefcijeŭ fihuruje jak «hałoŭny ekanamičny daradca Łukašenki» i «klučavy sponsar režymu». Alaksandr Łukašenka adreahavaŭ rezka: inicyjataraŭ hetaha rašeńnia nazvaŭ «niahodnikami i padonkami». Sioleta sankcyi z «Biełtechekspartu» byli źniatyja, adnak za dva apošnija hady mižnarodny biznes Piefcijeva akazaŭsia pad udaram. Pakul nie dali plonu i sproby abskardzić abmiežavańni praź jeŭrapiejskija sudy.
Pavodle acenak analitykaŭ, asnoŭny kapitał Uładzimier Piefcijeŭ nažyŭ na apieracyjach sa zbrojaj. Kampanija «Biełtechekspart» — manapolny apieratar u zamiežnych pastaŭkach vajskovaj i śpiecyjalnaj techniki, inviestycyjny ahient urada Biełarusi ŭ halinie