Lenart Mery
Nakolki postać Miłošaviča symbalična ŭvasablaje zmrok tyranii, nastolki postać Mery – vyzvaleńnie ad jaje. Piša Siarhiej Bohdan.
Nakolki postać Miłošaviča symbalična ŭvasablaje zmrok tyranii, nastolki postać Mery – vyzvaleńnie ad jaje. Piša Siarhiej Bohdan.
14 sakavika pamior kolišni prezydent Estonii Lenart Mery. Na tle śmierci Miłošaviča ŭ kamery Mižnarodnaha trybunału hetaja viestka prajšła małazaŭvažnaj. Byłyja serbski i estonski prezydenty – poŭnyja procilehłaści adzin adnamu. Nakolki postać Miłošaviča symbalična ŭvasablaje zmrok tyranii, nastolki postać Mery – vyzvaleńnie ad jaje.
Jon naradziŭsia ŭ 1929 h. u siamji estonskaha dyplamata i ros u Berlinie j Paryžy. Ale ŭžo ŭ 1941 hodzie siamja Mery była vysłanaja cavietami ŭ Sibir, dzie dvanaccacihadovy Lenart pracavaŭ na lesapavale. U 1950-ja siamja viarnułasia ŭ Estoniju. U hod śmierci Stalina Lenart Mery skončyŭ histfak Tartuskaha ŭniversytetu. Paśla rabiŭ dramaturham u najstarejšym teatry Estonii «Vanemujne», režyseram na Estonskim radyjo, jeździŭ u navukovyja ekspedycyi, padpracoŭvaŭ taksistam.
Ł.Mery ŭvajšoŭ u estonskuju litaraturu pieradusim svaimi padarožnymi natatkami. Plonam doŭhich badziańniaŭ pa Siaredniaj Azii i Dalokim Uschodzie stali knihi «Pa śladoch kobraŭ dy karakurtaŭ», «U krainu ahniavych horaŭ». Źniaty Mery ŭ SSSR razam ź finskimi i vuhorskimi kinematahrafistami i zabaronieny da pakazu film «Viatry Šlachu Prodkaŭ» atrymaŭ srebny medal kinafestyvalu ŭ Ńju-Jorku. Mery nia tolki pisaŭ, ale i zhurtoŭvaŭ estoncaŭ – macujučy Sajuz piśmieńnikaŭ kraju, stvaryŭšy jašče ŭ 1988 hodzie Instytut Estonii, dziela raźvićcia suviaziaŭ z zamiežžam.
Z 1988 hodu Mery aktyŭna zaniaŭsia palityčnaj dziejnaściu ŭ ramkach Kanhresu hramadzian Estonii, staŭšy taksama čalcom Kanstytucyjnaj Asamblei. U krasaviku 1990 hodu Mery staŭ ministram zamiežnych spraŭ va ŭradzie Narodnaha frontu i zajmaŭsia ŭmacavańniem mižnarodnaha stanovišča niezaležnaj Estonii da abrańnia ŭ kastryčniku 1992 hodu prezydentam krainy. Adpracavaŭšy na hetaj pasadzie dva terminy, Mery syšoŭ u adstaŭku, ale praciahnuŭ pracu ŭ Mižnarodnaj radzie Memaryjalnaha fondu achviaraŭ kamunizmu i Mižparlamenckaj radzie suprać antysemityzmu.
Boh daŭ jamu fantastyčnaje žyćcio ŭ niejmaviernych abstavinach. Na zachadzie Eŭropy jon byŭ by, vidać, prosta viadomym piśmieńnikam, ale «za savieckim časam u piśmieńnika, teatru ci navat u hrafičnaha afortu Pieetara Ŭłasa, na jakim namalavany vialiki samavar, była inšaja zadača – taja, jakuju ŭ narmalnych dziaržavach vykonvajuć parlamenty, palityčnyja partyi dy hazety», – adznačaŭ Mery. Jon zaŭždy kazaŭ, što adčuvaje siabie estonskim piśmieńnikam, a Sajuz piśmieńnikaŭ ličyŭ svaim domam.
Stać estonskim piśmieńnikam było niaprosta ŭžo tamu, što składanaje žyćcio nie dazvoliła jamu hadavacca ŭ całkam estonskamoŭnym asiarodździ i, atrymlivajučy adukacyju, Mery čatyry razy mianiaŭ movu, a paśla, kab dasiahnuć majsterstva rodnaha słova, doŭha i staranna musiŭ vyvučać słoŭniki. Moŭnaja apantanaść zaŭvažałasia za im da kanca žyćcia, i navat na siomym dziasiatku hadoŭ jon narakaŭ, što «estonskaja mova – dahetul moj hałaŭny bol», dyj adnaho za adnym zvalniaŭ svaich pres-sakrataroŭ za niaviedańnie movy. Mery nie trymaŭ śpičrajteraŭ i sam pisaŭ svaje vykštałcavanyja pramovy. Niašmat jość takich mejnstrymnych palitykaŭ, čyje vystupy dy interviju sapraŭdy cikava čytać.
Toje, što kazaŭ Mery, časam nahadvaje rozdum piśmieńnika: «U nas doŭha zachoŭvałasia iluzija, što dosyć adnavić niezaležnaść, i žyćcio harmanična i paśladoŭna praciahniecca z taho, na čym jaho pierarvali paŭstahodździa tamu. Što siońnia my budziem budavać dziaržavu hetaksama chutka, jak i ŭ pieršyja hady pieršaha peryjadu niezaležnaści. Ale niama sumnievu, što ŭ paraŭnańni z 1920-mi hadami čynavienstva našaje dziaržavy niekvalifikavanaje. Kali Estonija tady abvieściła ab svajoj niezaležnaści i z zbrojaj u rukach paŭstała na jaje abaronu, narodu ŭ cełym nie daviałosia pierachodzić z adnoj praŭnaj systemy ŭ inšuju. Carskaja Rasieja była, biassprečna, praŭnaj dziaržavaj z dobra dziejnaj sudovaj systemaj. Naadvarot, u 1990–1991 hadach my pierajšli z adnoj planety na inšuju. Akurat tamu budaŭnictva Estonskaj Respubliki zabiraje hetulki času».
Mery nahadvaje Vacłava Haŭła. I nia tolki pakručastaj bijahrafijaj. Abodva jany budavali demakratyju na, zdavałasia, bieznadziejnaj hlebie Siaredniaj Eŭropy, abodva imknulisia ŭźniacca nad padstupnaściu realnaj palityki da palityki maralnaj. Bo akurat joj, hetaj niebiaśpiečnaj zbrojaj – sumleńniem i marallu – jany pieramahli niekali mahutnuju kamunistyčnuju tyraniju. Tamu i ŭ novaj Estonii Mery nie stamlaŭsia nahadvać: «Metaj Estonskaj Respubliki jość nia rynkavaje hramadztva jak takoje, metaj moža być tolki demakratyčnaje hramadztva. Volny rynak jość tolki srodkam na hetym šlachu. Kali srodki dasiahnieńnia mety pačynajuć supiarečyć samoj mecie, nieabchodna vybrać novyja». Jon zmoh pajści ŭ śviet inšy z spakojnaj dušoj, Estonija stała svabodnaj i demakratyčnaj.